Viniansky hrad (325 m n.m.) je zrúcanina gotického hradu z 13. storočia pri obci Vinné v okrese Michalovce. Postavený bol na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov. Slúžil na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou. Zachované sú zvyšky hranolovej veže, renesančné klenby obytných budov, čiastočne gotická veža, pivničné priestory i výlevka.

Vinianske jazero (205 m n.m.) je vodná nádrž v južnej časti Vihorlatských vrchov. Vodná plocha meria 8 ha a vytvára obľúbenú turistickú lokalitu s množstvom chát a možnosťou kúpania, člnkovania a turistiky.

Zemplínska Šírava (116 m n.m) je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku (po Oravskej priehrade). Je obľúbenou turistickou destináciou. Okrem rekreácie slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy Východoslovenskej nížiny, na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel.

Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu 33 km2. Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m. Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec.

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi - Jasenov, Vinné, Čičava na poľsko-uhorskej ceste, na holom kopci v západnom výbežku Vihorlatských vrchov.

Vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci 17. storočia sa život z neho definitívne vytratil. Dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov, do výšky až troch podlaží.Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom. Pivnice sú sčasti klenuté a v západnej časti je jasne viditeľná kuchyňa s výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú na stene zachované zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo.

Prales Stužica je národná prírodná rezervácia od roku 1965, pôvodný karpatský prales, ktorý sa rozprestiera v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny v Bukovských vrchoch - v národnom parku Poloniny. Ochraňuje komplex prírodných bukových a jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých štádiách jeho vývoja. Osobitým vzrastom a vekom sa tu vyznačuje jedľa, ale aj buk a javor horský. V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov. Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku.

Kremenec (1 221 m n.m.) je najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny. Samotný vrchol Kremenca sa už nachádza mimo územia Slovenska, cca 250 m východnejšie od našej hranice, na poľsko-ukrajinskej štátnej hranici.  Toto miesto je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky.

Na juhozápadnom svahu vrcholu je osadený mohutný žulový hraničný stĺp v tvare trojbokého hranolu, ktorý označuje Trojmedzie, kde sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na tomto Trojmedzí sa zároveň stretávajú aj hranice troch národných parkov Národný park Poloniny na Slovensku, Bieščadský národný park v Poľsku a Užanský národný park.

Wielka Rawka (1 307 m n.m.) je najvyšší vrchol Bieščadského národného parku. Tento tiahly trávnatý vrchol leží na poľsko-ukrajinskej hranicii. Hrebeň tvoria miestami skupiny skalísk. Vrchol poskytuje pekný výhľad do okolia.

Nová Sedlica (421 m n.m.) je najvýchodnejšie položená obec na Slovensku, nachádzajúca sa v okrese Snina. Neďaleko obce sa nachádza vrchol Kremenec, ktorý jetrojhraničným bodom, kde sa stretáva Slovensko, Poľsko a Ukrajina, ktorý je najvýchodnejší bod Slovenskej republiky. Zároveň sa v tejto oblasti rozprestiera pôvodný zachovaný karpatský prales Stužica, ktorý je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Sninský kameň (1 006 m n.m.)  je vrch v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy. Je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Nachádza sa v CHKO Vihorlat a jeho vrcholové častisú chránené ako prírodná pamiatka. Patrí do územia Vihorlatský prales, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko.

Na vrchole sa nachádza jednoduchý kríž. Skalnaté bralá sú prístupné turistom pomocou železných schodov a poskytujú nádherný panoramatický výhľad na okolie Sniny, Bukovské vrchy, Slanské vrchy, poľské poloniny – Bieščady s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a aj na časť vodnej nádrže Starina.

Morské oko (618 m n.m.)  je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch, zároveň najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.

Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Dosahuje hĺbku až 25,1 m.

Zemplínske Hámre (346 m n.m.) je obec v okrese Snina. Ťažilo sa tu železo a zlato. Nad touto dedinou sa týči Sninský kameň a obďaleč neho je aj Morské oko. V okolí dediny je veľa lesov. Nachádza sa tu aj známa vyhasnutá sopka Vihorlat.