Torysky (813 m n.m.) sú malá, pokojná obec ležiaca na rozhraní Levočských vrchov a Spišsko‑šarišského medzihoria – presne v tom jemne zvlnenom krajinnom priestore, kde sa horské chrbty Levočákov začínajú dvíhať nad široké lúky a pasienky. Torysky sú stará obec, ktorej korene siahajú do stredoveku. Prvá písomná zmienka sa zvykne uvádzať v 13. storočí, keď sa formovala sieť poddanských osád v okolí Levoče. Obec vznikla ako typická horská dedina – založená na klčovaní lesov, chove dobytka a jednoduchom hospodárení na horských lúkach. V priebehu stáročí patrila pod správu levočských mešťanov, čo ovplyvnilo jej vývoj aj kultúrny charakter. Zaujímavosťou je, že Torysky sa nachádzali na starej spojovacej trase medzi Spišom a Šarišom, čo im dávalo strategický význam – nie vojenský, ale hospodársky. Cez obec prechádzali obchodníci, remeselníci a pastieri, ktorí putovali medzi dvoma historickými regiónmi. Poloha obce je mimoriadne príjemná: leží v nadmorskej výške okolo 800 m, čo jej dáva charakter „podhorskej terasy“ s čerstvým vzduchom a výbornými výhľadmi do okolia. Z okolia obce sa otvárajú krásne pohľady najmä na Levočské vrchy, Pohorie Branisko a Spišské kotliny s typickými dedinami roztrúsenými v údolí. Vďaka polohe na vyvýšenom mieste pôsobí krajina okolo Torysiek otvorene a svetlo.

Hrby, poľovnícka chata (890 m n.m.) sú nenápadné, no veľmi príjemné horské sedlo ležiace južne od obce Torysky, na severnom okraji Levočských vrchov. Ide o miesto, ktoré pôsobí ako prirodzená brána do hlbších častí pohoria – lúčne priestranstvo obkolesené lesmi, kde sa stretávajú miestne chodníky, lesné cesty a staré pastierske trasy. Postavená je tu poľovnícka chata, typická drevená stavba miestneho poľovníckeho združenia. Chata stojí na okraji lúky, obklopená hustými smrekovými a bukovými lesmi. Je využívaná najmä počas sezóny, no jej prítomnosť dodáva miestu charakter – pôsobí ako tichý bod civilizácie uprostred horského pokoja.

Javorinka, pamätník SNP (1 154 m n.m.) je jednoduchý, dôstojný a citlivo zasadený do krajiny. Pripomína partizánske pôsobenie v Levočských vrchoch počas Slovenského národného povstania. Tento horský priestor bol ideálny pre úkryt, presuny a zásobovanie partizánskych skupín – husté lesy, málo obcí, dobré prepojenie na Spiš aj Šariš. Pamätník stojí na mieste, kde sa podľa miestnych tradícií odohrali strety menších partizánskych skupín s nemeckými jednotkami. Nie je to veľké monumentálne dielo, skôr tichá pripomienka odvahy ľudí, ktorí sa v týchto horách ukrývali a bojovali.

Javorina (1 250  m n.m.) leží nad pamätníkom SNP pri Javorinke a tvorí prirodzený dominantný bod celého hrebeňa. Vrchol je často označovaný aj ako Marčulina. Tento typický horský vrchol s je charakteristický rozsiahlymi lúkami a otvorenými plochami, ktoré vznikli po masívnom odlesnení Levočských vrchov. Na samotnom vrchole stojí rozhľadňa turistická útulňa s lôžkami, stolíkom, suchým WC a solárnym osvetlením. Javorina stojí na európskom rozvodí Čierneho a Baltského mora, čo jej dodáva geografickú výnimočnosť.

Rozhľadňa je vysoká 31 metrov. Je to nová, výrazná dominanta Levočských vrchov. Ide o modernú drevenú vyhliadkovú vežu, ktorá stojí priamo na európskom rozvodí Čierneho a Baltského mora. Otvorená bola slávnostne 25. júla 2025. Výstavba prebiehala od roku 2020. Konštrukcia je navrhnutá tak, aby poskytovala 360° kruhový výhľad aj pri dorastaní okolitých stromov. Ide o viacposchodovú drevenú vežu s postupne stúpajúcimi plošinami. Hlavná vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 27,78 m nad terénom. Veža má klasický drevený rozhľadňový tvar. Tvar je navrhnutý tak, aby odolával vetru a poskytoval stabilitu pri výške nad 30 metrov. Z vrcholu aj z rozhľadne sa otvárajú jedny z najširších panorám v regióne, smerom na Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Slovenský raj, Spišská Magura a poľské Beskydy, Branisko, s výhľadom až po Slanské vrchy.