Sumárník (398 m n.m.)  pri Strážniciach (presnejšie pri obci Kněždub) je jedno z najvýznamnejších pravěkých výšinných sídlisk na južnej Morave. Leží v predhorí Bielych Karpát, na prechode medzi kopcovitou krajinou a nížinou, čo mu v minulosti dávalo mimoriadne strategickú hodnotu. Archeologické výskumy potvrdzujú, že ide o opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej (cca 1450 – 600 pred n. l.), ktoré bolo neskôr využívané aj v staršej dobe železnej. Hradisko bolo dlho mylne považované za slovanské či stredoveké, no výskumy archeológa Víta Dohnala v rokoch 1960–1964 priniesli jasné dôkazy o jeho bronzovom a halštatskom pôvode. Odkryvy valov, plošné sondy a nálezy keramiky ukázali, že opevnená časť kopca mala približne 2,2 ha, bola obohnaná valom vysokým okolo 2 metrov, ktorý je na severovýchodnej strane dokonca zdvojený. V juhovýchodnej časti sa nachádza prehĺbenina interpretovaná ako cisterna – zásobáreň vody pre obyvateľov hradiska. Strategická poloha Šumárníka umožňovala kontrolu dálkovej obchodnej trasy, ktorá spájala západné a východné oblasti Moravy a Slovenska. Dnes je Šumárník nielen archeologickou lokalitou, ale aj kultúrnym a turistickým miestom. Na vrchole sa nachádza rekonštrukcia drevenej strážnej veže a expozícia drevených soch, ktoré predstavujú dávnych obyvateľov hradiska. Lokalita je súčasťou CHKO Bílé Karpaty.

Muzeum oskeruší (331 m n.m.) v Tvarožné Lhotě pri Strážniciach je jedinečná regionálna expozícia venovaná vzácnemu stromu jeřábu oskeruši (Sorbus domestica) – najväčšej a najdlhšie žijúcej ovocnej drevine v Európe. Je to malé, ale mimoriadne zaujímavé múzeum, ktoré spája prírodu, tradície Slovácka, ovocinárstvo, remeslá a krajinnú históriu. Oskoruša je starobylý ovocný strom, známy už v časoch Rimanov. Jeho plody – malé „jablíčka“ alebo „hruštičky“. Strom sa dožíva 400–500 rokov, má mimoriadne tvrdé drevo a kedysi bol bežnou súčasťou krajiny južnej Moravy. Dnes je vzácny, preto vzniklo múzeum, ktoré sa venuje jeho ochrane a popularizácii. Múzeum sa nachádza v tradičnom selském dome č.p. 230, ktorý je sám o sebe kultúrnou pamiatkou. Vitríny sú vyrobené priamo z dreva oskeruše, čo dodáva expozícii autentickosť. Najunikátnejším exponátom je 8‑kilový putovný oskerušový pohár, na ktorý sa zapisujú víťazi koštov páleniek.

Rozhledna Travičná (370 m n.m.) je moderná, oceľovo‑drevo‑betónová rozhľadňa s výškou 52 metrov, ktorá ponúka jeden z najkrajších kruhových výhľadov na južnú Moravu. Vďaka svojej polohe na okraji CHKO Bílé Karpaty je obľúbeným cieľom turistov, cyklistov aj rodín. Z vrcholu rozhľadne sa otvárajú široké panorámy, ako sú Biele Karpaty – vrchy Kobyla, Žalostiná, Chmelová, Strážnicko a vinohradnícke krajiny Podlužia, Chránené oskerušové sady okolo Tvarožnej Lhoty, 
Moravské polia a nížiny smerom k Hodonínu. Za dobrej viditeľnosti aj Malé Karpaty na Slovensku. Výhľad je kruhový a patrí k najkrajším v regióne. Vyhliadková plošina je krytá, bezpečná aj vo veternom počasí súčasťou areálu je infotabule, oddychové miesto a napojenie na Oskorušovú stezku. Rozhľadňa je symbolom miestnej iniciatívy na podporu tradičnej krajiny, ovocinárstva a turistiky.

Radějov (239 m n.m.) je pokojná, malebná obec v okrese Hodonín, ležiaca 5 km juhovýchodne od Strážnice v podhorí Bielych Karpát. Radějov sa nachádza v jihozápadnej časti Bielych Karpát, ktoré sú súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Okolie je tvorené lesmi, lúkami, remízkami a sadmi, čo vytvára ideálne podmienky pre turistiku, cykloturistiku, fotografovanie, hubárčenie či pozorovanie prírody. Radějov je pôvodne staroslovanská osada. Najstaršia doložená zmienka bola dlho uvádzaná z roku 1412, no nové výskumy historikov z roku 2025 posunuli prvú písomnú zmienku na rok 1397. V roku 1417 získala obec horenské právo od Petra z Kravař – významné privilégium pre pestovanie viniča. Symboly vinohradníctva (hrozno a srp) sa objavujú aj na obecnej pečati z roku 1667.

Rozhledna Holý vrch (388 m n.m.) je malá, ale veľmi pôsobivá drevená rozhľadňa na okraji Bielych Karpát, ktorá ponúka prekvapivo široké výhľady na moravsko‑slovenské pomedzie. Je to drevená veža postavená v roku 2015, vysoká približne 6 metrov, so zastrešenou vyhliadkovou plošinou vo výške necelých 4 metrov, situovaná na úplne otvorenom vrchole, ktorý umožňuje kruhový výhľad aj bez veľkej výšky. Je to typická turistická rozhľadňa južnej Moravy – jednoduchá, prírodná, harmonicky zasadená do krajiny Bielych Karpát. Z rozhľadne je možné vidieť Biele Karpaty, Chřiby – vrátane známeho hradu Buchlov, Pálavu, Ždánický les, Strážnice a okolitú krajinu vinohradov, sadov a lúk. Vďaka otvorenému terénu je výhľad prekvapivo široký aj napriek nízkej výške veže.

Hotařská búda (231 m n.m.) je tradičná vinohradnícka stavba pod vrchom Žerotín v strážnických vinohradoch. Ide o historickú budovu z roku 1896, ktorá slúžila ako zázemie pre hotaře – obecních strážcov vinohradov, ktorí chránili úrodu pred zlodejmi a zverou najmä v období dozrievania hrozna. Budova stojí uprostred vinohradov a sadov, v krajine typickej pre Slovácko. Počas letnej sezóny funguje ako múzeum vinohradníctva a vinárstva, zároveň ponúka občerstvenie a vinotéku. Hotařská búda je úzko spätá s bohatou tradíciou vinohradníctva Strážnicka, ktorá siaha minimálne do roku 1417, keď majiteľ panstva Petr z Kravař udelil mestu tzv. horenské právo – súbor pravidiel pre pestovanie viniča a výrobu vína. Vinohrady pod Žerotínom sú dodnes pestované na slnečných svahoch a typické odrody zahŕňajú Müller Thurgau, Veltlínské zelené, Ryzlink vlašský, Rulandské bílé, ale aj starú miestnu odrodu Frašták. 

Strážnice (174 m n.m.) je historické mestečko v Juhomoravskom kraji, známe svojou folklórnou tradíciou, renesančným zámkom, skanzenom a bohatými dejinami, ktoré siahajú až do stredoveku. Leží pri hranici so Slovenskom, v Dolnomoravskom úvale, pri rieke Morava a Velička, pričom ju pretína aj Baťov kanál. Strážnice bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1302, no archeologické nálezy dokazujú oveľa staršie osídlenie. Jej názov pochádza zo slova stráž, čo odkazuje na pôvodnú funkciu miestneho hradu – strážiť uhorskú hranicu. Vodný hrad tu vznikol po roku 1260 a stal sa základom neskoršieho rozvoja mesta. Najväčší rozmach Strážnice nastal v 16. storočí pod vládou rodu Žerotínov, ktorí mesto opevnili, rozšírili a prestavali hrad na renesančný zámok. V 17. storočí tu študoval aj Jan Ámos Komenský, čo podčiarkuje kultúrny význam mesta. Dominantou mesta je renesančný zámok, pôvodne gotický vodný hrad, neskôr prestavaný do romantizujúcej podoby. V zámku sa nachádza vzácna knižnica s 13 000 zväzkami, unikátna zbierka ľudových hudobných nástrojov – jediná svojho druhu v strednej Európe, zámecká kaplnka, galéria a rozsiahly park s platanovou alejou.