Biela skala (1 381 m n.m.) je výrazný vápenatý vrchol na západnom konci hlavného hrebeňa Západných Tatier, patriaci do podcelku Sivý vrch. Hrebeňom prechádza hranica medzi regiónmi Liptov a Orava a masív zasahuje do katastra obcí Liptovský Trnovec a Zuberec. Celý masív je súčasťou Tatranského národného parku, južná časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina. Vrchol je čiastočne skalnatý, s nízkou vegetáciou, ktorá umožňuje dobrý rozhľad.Z vhodných miest sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Nízke Tatry. Výhľady sú prekvapivo široké, najmä smerom na Oravu a na masív Sivého vrchu.

Sivý vrch (1 805 m n. m.) je prvým vrchom v hrebeni Západných Tatier zo západu. Je charakteristický nespočetným množstvom skalných útvarov (tzv. Radove skaly), ktoré sú na jednom mieste zoskupené do podoby, ktorá pripomína mesto z vtáčej perspektívy. Ľudia toto miesto nazvali „Mestečko“. Výstup na vrchol patrí medzi najkrajšie výstupy v Západných Tatrách. Počas výstupu je možnosť zoznámiť sa s miestnym vysokohorským krasom, fantastickými skalnými útvarmi vápencových veží, skál a v letným mesiacoch aj s veľmi bohatou vápennomilnou flórou a faunou. Počas výstupu sú na dvoch miestach osadené fixné istiace reťaze, ktoré však nie sú príliš náročné. Z vrcholu sú krásne výhľady do širokého okolia. Obdivovať možno vrcholy Ostrá, Babky, Brestová, Salatín, ale i Baníkov a nad Jaloveckým sedlom vystupuje strmá trávnatá homola Baranec. Na severozápadě sa vypína vápencová hoľa Osobitá a na západe hrebeň Malej Fatry a vrcholky Chočských vrchov.

Ostrá (1 764 m n.m.) je výrazný, kužeľovitý vrchol v Západných Tatrách, patriaci do podcelku Sivý vrch. Vrchol je budovaný vápencami a dolomitmi, čo mu dáva typický skalnatý charakter a odlišuje ho od žulových štítov hlavného tatranského hrebeňa. Ostrá sa nachádza v mohutnej rázsoche, ktorá vybieha južným smerom zo Sivého vrchu (1805 m). Vrcholové partie sú porastené nízkou kosodrevinou, no samotný vrchol poskytuje pekné výhľady na masív Salatína, Sivý vrch, Babky, Veľkú a Malú kopu, Mních, Trnác, ako aj na vzdialenejšie štíty Západných Tatier – Baníkov, Spálenú, Salatín či Jaloveckú kopu. Pri dobrej viditeľnosti možno pozorovať aj Oravské Beskydy, Chočské vrchy či Nízke Tatry. Ostrá leží v Tatranskom národnom parku, pričom západná časť hrebeňa zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina. 

Chata pod Náružím (1 420 m n.m.) sa nachádza v lone prírodnej scenérie Západných Tatier, na vápencovej časti oblasti Červenca. Obkolesená je vrcholmi Babky, Malá a Veľká kopa, Ostrý a Sivý vrch. Chata má kapacitu 30 lôžok, v chate funguje turistický bufet, ktorý má okienko vedľa vchodu do chaty. Stravovanie chata neponúka, stravu si turisti zabezpečujú z vlastných prinesených zdrojov. Chata pod Náružím je vnúčaťom prvej chaty postavenej v rokoch 1933 - 1935 v Medvedzom. Stavala ju Bobrovecká inteligencia - učitelia, na čele s obvodným notárom Rudolfom Tholtom. V marci 1945 počas II. sv. vojny ju Nemci vypálili. Druhá chata sa začala stavať na tom istom mieste v rokoch 1953 - 1955, z veľkej iniciatívy turistov z Bobrovca.Táto nebola celkom dokončená, nakoľko financie nedovolili postaviť ju do plánovaného konečného stavu. 18. decembra 1968 túto epochu chaty ukončil požiar. Do tretice bola chata postavená v roku 1969. Konečnú podobu dostala terajšia chata v Červenci po jej rekonštrukcii v rokoch 1999-2000.

Národná prírodná rezervácia Mních je v správe štátnej ochrany prírody TANAP. Nachádza sa v katastrálnom území obce Bobrovec. Územie rezervácie bolo vyhlásené za chránené v roku 1981 na rozlohe 74,75 ha s 5. stupňom ochrany. Po západnom okraji chráneného územia prechádza modrá turistická značka vedúca z Bobroveckej Vápenice na sedlo Predúvratie. Predmetom ochrany je komplex prírodných hodnôt s množstvom ojedinelých a chránených rastlín a živočíchov v esteticky pôsobivom členitom prostredí Západných Tatier na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Pod ochranou sú prírodné hodnoty bralnej časti Sokola (1 316 m n.m.) a Mnícha (1 460 m n.m.) s povrchovými a podzemnými krasovými formami.

Bobrovecká Vápenica (750 m n.m.) je tichá rekreačná lokalita na začiatku Bobroveckej doliny v Západných Tatrách, patriaca do katastra obce Bobrovec. Leží v prostredí hustých lesov, horských potokov a turistických trás, ktoré vedú hlboko do jadra Roháčov. Je to chatová a rekreačná oblasť, kde sa nachádza viacero chát, turistických prístreškov, Chata Mier, Horský hotel Mních a dve parkoviská – jedno priamo pri križovatke turistických trás. Bobrovecká vápenica je zároveň východiskovým bodom pre viaceré turistické trasy do Západných Tatier. Okolie vápenice ponúka aj menšie, ale veľmi príjemné atrakcie: Salaš Pastierska juhozápadne od strediska, Poľovnícky vodopád na potoku Stará voda (cca 20 minút pešo), či malú kaplnku Sionská hora Matky Božej pri ceste k vodopádu.  Pri hoteli Mních sa nachádza aj symbolický cintorín venovaný obetiam hôr.