Lehôtka pod Brehmi (239 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v strednej časti Žiarskej kotliny, medzi Kremnickými a Štiavnickými vrchmi. Obec je historicky doložená až v roku 1391 pod názvom Lehotha. Ako manská osada patrila panstvu Revište a štvrtina z nej opátstvu v Hronskom Beňadiku. Po zániku hronsko-beňadického opátstva v roku 1536 sa panstvo dostalo do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V 17. storočí obec patrila banskej komore. Medzi najvýznamnejšiu pamiatku obce patri rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ide o jedno-loďovú neogotickú stavbu so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1912. Autorom projektu bol Jozef Krkoš z Banskej Štiavnice. V obci sa nachádza aj prícestná socha sv. Floriána, ktorá bola vybudovaná v duchu klasicizmu v roku 1826.

Bralce (344 m n.m.) sú unikátnou prírodnou rezerváciou rozprestierajúcou sa na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch, neďaleko obce Hliník nad Hronom. Bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 13,52 ha. Lokalita je charakteristická výskytom pozoruhodného rastlinstva a živočíšstva, je napríklad jedným z mála nálezísk zriedkavej waldstejnie trojlistej, rastliny predstavujúcej relikt z doby ľadovej. Nesmierne zaujímavá je i tunajšia neživá príroda. V oblasti sa kedysi ťažil kameň, vďaka čomu tu zostali početné skalné veže, kamenné moria, a iné útvary dnes už zarastené lesom. Strhujúcu prírodnú scenériu dopĺňajú neprístupné jaskyne a prepadliská nachádzajúce sa v okolí vrcholu Panskej hory miestnymi zvanej i Kečka (Veľká jaskyňa, jaskyňa pod Kečkou a Tmavá jaskyňa). Okrajovými časťami rezervácie vedie až k vrcholu okružný náučný chodník prechádzajúci tými najzaujímavejšími časťami lesa.

Kečka (459 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Štiavnických vrchoch, nad obcou Lehôtka pod Brehmi. Z vrcholových častí sa otvárajú krásne výhľady na okolité pohoria, susednú Szabóovú skalu, Kapitulské bralá, ale i Hliník nad Hronom s okolitými obcami. Vrchol sa vyznačuje krásnym prostredím a osobitým kamenným rázom krajiny s množstvom kamenných brál, skalných okien, veží, puklín, ihiel, závrtov a menších alebo väčších jaskýň. Prístup na vrchol je po schodíkoch a reťazovom rebríku.

Zrúcanina Pustý hrad (629 m n.m.) sa nachádza na strmom kopci západne nad obcou Sklené Teplice. Nazýva sa tiež hrad Teplica, Skleno-teplický hrad, alebo Červený hrad. Postavený bol približne v 13. storočí. O vzniku pevnosti nie sú nijaké spoľahlivé písomné zmienky, údajne ju však založili templári, ktorí si obľúbili tunajšie liečivé pramene a po ťažkých výpravách a bojoch sa radi oddávali ich blahodarným vplyvom. Práve s templármi súvisia i povesti o zabudnutých hradných pokladoch a o červenom mníchovi, ktorý ich stráži, berúc na seba rôzne podoby. Tieto povesti boli mimoriadne živé a rozšírené – ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa obyvatelia Sklených Teplíc delili o svoje údajné zážitky plné drahocenných nálezov a nevysvetliteľných javov s vedcami ako Andrej Kmeť či Peter Petic. Hrad Teplica spustol a postupne zanikol už v 17. storočí. Začiatkom 19. Storočia boli jeho ruiny rozoberané za účelom získania stavebného materiálu na nový kotol v Sklených Tepliciach. Do dnešnej doby sa z neho preto zachovalo skutočne veľmi málo, iba nepatrný zostatok hradného múru. Zrúcanina aspoň ponúka pekné výhľady do okolia.

Kapitulské bralá (310 m n.m.) sú prírodnou pamiatkou a zároveň výraznou krajinnou dominantou vypínajúcou sa nad dolinou potoka Teplá, ktorá je vstupnou bránou do Štiavnických vrchoch. Ide o výnimočný produkt vulkanizmu. Bralá sú tvorené ryolitovými lávami, ktoré sú nesmierne husté, vďaka čomu sa na rozdiel od čadičových láv nerozlievajú do lávových prúdov a príkrovov, ale vytvárajú vytlačené kopy a valy nad miestom výlevu. Kapitulské bralá sa pýšia skutočne zaujímavým reliéfom. Nachádzajú sa tu skalné veže vysoké neraz aj 20 až 30 metrov, ale napríklad i kamenné moria. Zaujímavé je i nevšedné ružovkasté zafarbenie tunajšieho ryolitu. Vo vrcholovej časti brál sa nachádza niekoľko pekných vyhliadkových miest, jedno z nich je opatrené i krížom. Na nezalesnených južných svahoch možno obdivovať pozoruhodnú teplomilnú vegetáciu s množstvom vzácnych druhov. Oblasť Kapitulských brál nie je prístupná po oficiálnych turistických chodníkoch.

Szabóova skala (343 m n.m.) je asi 90 metrov vysoký skalný útvar vytvorený sopečnou činnosťou, ktorá je pre oblasť Štiavnických vrchov typická. Je najstarším chráneným geologickým objektom na Slovensku a zároveň najstaršou prírodnou rezerváciou v celom bývalom Uhorsku. Pomenovaná bola podľa maďarského (resp. uhorského) geológa Jozefa Szabu, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabóova skala tvorí impozantný kamenný vstup do doliny Teplej. Zaujímavé je aj jej sfarbenie, ktoré je tvorené ružovým a sivým ryolitom. Na Szabóovej skale a v jej okolí možno nájsť mnoho vzácnych rastlinných i živočíšnych druhov. Na vrchole brala je umiestnený drevený dvojkríž, ktorý má pripomínať jednak Jozefa Szabóa, jednak ľudí, ktorí v priebehu dejín zo skaly spadli. Z vrcholu sa naskytuje pozoruhodný výhľad na okolité obce Žiarskej kotliny a predovšetkým na majestátne pohorie Vtáčnik.