Hrad Strečno (448 m n.m.) vznikol v 14. storočí ako strážny bod nad dôležitou obchodnou cestou vedúcou Považím. Postupne sa stal významnou pevnosťou, ktorú vlastnili viaceré šľachtické rody – najznámejšia je Žofia Bosniaková, „pani zo Strečna“, známa svojou dobročinnosťou. V 17. storočí bol hrad zničený cisárskymi vojskami, aby nemohol slúžiť povstalcom. Dlhé roky chátral, až kým sa v 20. storočí nezačala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá mu vrátila pôvodnú podobu. Dnes je Strečno jednou z najkrajších zrekonštruovaných pevností na Slovensku. Hrad stojí na mohutnom brale nad Domašínskym meandrom Váhu, presne tam, kde sa rieka dramaticky stáča medzi Malou Fatrou a Súľovskými vrchmi. Je viditeľný z veľkej časti Žilinskej kotliny a tvorí dominantu celého regiónu.

Špicák (620 m n.m.) sa dvíha priamo nad obcou Strečno a nad legendárnym Domašínskym meandrom Váhu. Špičák je nízky, ale veľmi výrazný kopec, ktorý ponúka prekvapivo široké výhľady. Okolie tvorí zmes lúk a lesov, čo vytvára príjemnú atmosféru na krátky oddych. Na vrchole bola postavená drevená rozhľadňa. Jednoduchá a poctivá konštrukcia z masívneho dreva meria 8,2 m a prirodzene zapadá do korún stromov. Rozhľadňa je drevená, jednoduchá, účelná, postavená tak, aby turistom umožnila vidieť ponad lesný porast. Má jedno vyhliadkové podlažie. Z jej plošiny sa otvárajú pôsobivé výhľady na Žilinskú kotlinu, hrebeň Malej Fatry aj Strážovské vrchy – pri dobrej viditeľnosti sa panoráma mení na živú mapu regiónu. Poskytuje výhľady smerom na Strečniansky hrad, Domašínsky meander Váhu, Žilinskú kotlinu a masívy Lúčanskej Malej Fatry.

Kojšovský budzogáň (717 m n.m.) sa nachádza južne od obce Kojšov, na západnom okraji Lúčanskej Malej Fatry. Leží na bočnom hrebeni medzi Špicákom a vrchom Sokol, v oblasti, kde sa lesy prudko dvíhajú nad Turcom. Je to jedno z najfotogenickejších miest v okolí Strečna, Varína a Turčianskej kotliny. Budzogáň je osamotený skalný ihlan, ktorý vystupuje nad lesný porast ako kamenný „zub“. Tvarom pripomína bojový kyjak – budzogáň, od čoho dostal svoj názov. Skalná stena je vysoká, strmá a miestami kolmá, čo z neho robí výrazný orientačný bod. Okolie tvorí hustý bukový les, ktorý sa tesne pod skalou otvára do malých priesekov. Samotný vrchol je skalnatý a poskytuje krásne výhľady na Turčiansku kotlinu, Veľkú Fatru (najmä Krížnu a Ostredok), Lúčanskú Malú Fatru – Plešel, Špicák, Sokol a pri dobrej viditeľnosti aj na Žilinskú kotlinu. Výhľad je panoramatický, ale prístup na samotnú skalnú plošinu je strmý a treba zvýšenú opatrnosť.

Sedlo Javorina (967 m n.m.) sa nachádza medzi vrchmi Polom a Rázsošná v južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Je to výrazná križovatka turistických chodníkov, ktorou prechádza aj diaľková trasa E3 – jeden z najdôležitejších európskych turistických ťahov. Javorina je typické horské sedlo s otvorenejším lesným priestorom, ktoré pôsobí ako prirodzený prechod medzi dvoma masívmi. Okolie je tvorené hustými lesmi, ktoré sa striedajú s lúčnymi priesekmi. Podľa mapového popisu sedlo ponúka výhľady, najmä smerom na okolité vrchy Lúčanskej Malej Fatry a do Žilinského kraja. Najlepšie výhľady sa otvárajú na Polom – masívny vrch nad Stráňavami, na Rázsošnú – výrazný bod hrebeňa a čiastočne aj smerom na Žilinskú kotlinu. Postavený tu bol pamätník SNP, ktorý pripomína boje počas Slovenského národného povstania, ktoré zasiahli aj túto časť Malej Fatry. 

Sedlo Rakytie (709 m n.m.) sa nachádza južne od obce Strečno, v južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží na turistickom chodníku, ktorý spája Strečno – Špicák – Plešel a ďalej pokračuje smerom na Lysicu či Javorinu. Je to prechodový bod medzi hlbokými lesmi nad Váhom a otvorenejšími hrebeňovými partiami. Rakytie je tiché, lesnaté sedlo, obklopené hustými bučinami. Pôsobí ako prirodzená brána medzi dvoma kopcami – krátky oddychový bod, kde sa chodník na chvíľu vyrovná. Terén je mäkký, prevažne hlinito-ihličnatý, s typickým horským mikroklímom Malej Fatry. Samotné sedlo je zalesnené, takže výhľady sú obmedzené.