PopisKošariská (349 m n.m.) sú kopaničiarska obec na Slovensku nachádzajúca sa na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Najstarším dôkazom ľudského osídlenia na území obce sú nálezy kamennej škrabky a úlomkov pazúrika z kamennej doby. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1786. V obci sa nachádza rodný dom astronóma, politika, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a diplomata Milana Rastislava Štefánika, evanjelická fara, jedno-podlažná dvojtraktová murovaná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1878. Úpravami prešiel v 30. rokoch a v roku 1968. V objekte sa v súčasnosti nachádza múzeum. Fasády fary sú členené lizénami s kvádrovaním, nad oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety. Na objekte je umiestnená pamätná tabuľa M. R. Štefánika z rokov 1919-1922. Tento monumentálny pamätník má rozmery základne 65,5 m x 95,5 metra a v roku 1968 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Ide o terasovitú stavbu so štyrmi 12 m vysokými obeliskami z travertínových blokov zo Spišských Vlachov. Po čelných a bočných schodiskách sa dá vykráčať až k hrobu. Na vrchole je samotná hrobka, tvorená troma odstavcami v tvare pyramídy. Na vlastnom náhrobku sú umiestnené štyri dosky s nápismi. Mohyla je symbolom samostatnosti a slobody nášho národa. Z pomníka je pekný výhľad do kopaničiarskeho kraja. Počas zimnej a letnej turistickej sezóny je možnosť občerstviť sa na chate Bradlo V rokoch 1840–1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr. V obci sa nachádza pamätná izba Dušana Samuela Jurkovič, najväčšieho slovenského architekta prvej polovice 20. storočia, ktorý je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Dušan Jurkovič mal k rodnému podbradliansko-podjavorinskému kraju i k svojej rodine hlboký vzťah. Jeho diela sú sústredené na území Brezovej pod Bradlom. V súčasnosti možno obdivovať iba zrúcaniny tohto hradu. Zachovala sa časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Najzachovalejšia z neho je západná bašta pri vstupe do hradu. Vstup do hradu je voľný.
EventList powered by schlu.net |