Podujatie
- Názov podujatia:
- Bralce - Szabóova skala
- Dátum konania:
-
23.11.2019
- Cieľ:
-
Bralce - Pustý hrad -
Štiavnické vrchy
- Kategória:
-
Pešia turistika
Popis
Na podporu organizácie tohto podujatia boli použité prostriedky z 2% dane z príjmov.
Trasa:
Lehôtka pod Brehmi, mlyn - Bralce - Kečka - Janova lúka - Janovské sedlo - Pustý hrad - Pustý hrad, zrúcanina - Pustý hrad - Pod Pustým hradom - Pod Kapitulskými bralami - Szabóova skala - Lehôtka pod Brehmi.
Náročnosť:
náročné, prevýšenie: 972 m, dĺžka trasy: 17,5 km, čas pochodu: 5:35 h.
Vedúci podujatia:
Ing. Ján Gašparovič, inštruktor I. triedy pešej turistiky
E-mail:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
alebo mobil: 0918 777 400.
Cieľová oblasť
- Cieľ:
-
Bralce - Pustý hrad
Popis
Lehôtka pod Brehmi (239 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v strednej časti Žiarskej kotliny, medzi Kremnickými a Štiavnickými vrchmi. Obec je historicky doložená až v roku 1391 pod názvom Lehotha. Ako manská osada patrila panstvu Revište a štvrtina z nej opátstvu v Hronskom Beňadiku. Po zániku hronsko-beňadického opátstva v roku 1536 sa panstvo dostalo do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V 17. storočí obec patrila banskej komore.
Medzi najvýznamnejšiu pamiatku obce patri rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ide o jedno-loďovú neogotickú stavbu so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1912. Autorom projektu bol Jozef Krkoš z Banskej Štiavnice. V obci sa nachádza aj prícestná socha sv. Floriána, ktorá bola vybudovaná v duchu klasicizmu v roku 1826.
Bralce (344 m n.m.) sú unikátnou prírodnou rezerváciou rozprestierajúcou sa na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch, neďaleko obce Hliník nad Hronom. Bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 13,52 ha. Lokalita je charakteristická výskytom pozoruhodného rastlinstva a živočíšstva, je napríklad jedným z mála nálezísk zriedkavej waldstejnie trojlistej, rastliny predstavujúcej relikt z doby ľadovej. Nesmierne zaujímavá je i tunajšia neživá príroda. V oblasti sa kedysi ťažil kameň, vďaka čomu tu zostali početné skalné veže, kamenné moria, a iné útvary dnes už zarastené lesom. Strhujúcu prírodnú scenériu dopĺňajú neprístupné jaskyne a prepadliská nachádzajúce sa v okolí vrcholu Panskej hory miestnymi zvanej i Kečka (Veľká jaskyňa, jaskyňa pod Kečkou a Tmavá jaskyňa). Okrajovými časťami rezervácie vedie až k vrcholu okružný náučný chodník prechádzajúci tými najzaujímavejšími časťami lesa.
Kečka (459 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Štiavnických vrchoch, nad obcou Lehôtka pod Brehmi. Z vrcholových častí sa otvárajú krásne výhľady na okolité pohoria, susednú Szabóovú skalu, Kapitulské bralá, ale i Hliník nad Hronom s okolitými obcami. Vrchol sa vyznačuje krásnym prostredím a osobitým kamenným rázom krajiny s množstvom kamenných brál, skalných okien, veží, puklín, ihiel, závrtov a menších alebo väčších jaskýň. Prístup na vrchol je po schodíkoch a reťazovom rebríku.
Zrúcanina Pustý hrad (629 m n.m.) sa nachádza na strmom kopci západne nad obcou Sklené Teplice. Nazýva sa tiež hrad Teplica, Skleno-teplický hrad, alebo Červený hrad. Postavený bol približne v 13. storočí. O vzniku pevnosti nie sú nijaké spoľahlivé písomné zmienky, údajne ju však založili templári, ktorí si obľúbili tunajšie liečivé pramene a po ťažkých výpravách a bojoch sa radi oddávali ich blahodarným vplyvom. Práve s templármi súvisia i povesti o zabudnutých hradných pokladoch a o červenom mníchovi, ktorý ich stráži, berúc na seba rôzne podoby. Tieto povesti boli mimoriadne živé a rozšírené – ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa obyvatelia Sklených Teplíc delili o svoje údajné zážitky plné drahocenných nálezov a nevysvetliteľných javov s vedcami ako Andrej Kmeť či Peter Petic.
Hrad Teplica spustol a postupne zanikol už v 17. storočí. Začiatkom 19. Storočia boli jeho ruiny rozoberané za účelom získania stavebného materiálu na nový kotol v Sklených Tepliciach. Do dnešnej doby sa z neho preto zachovalo skutočne veľmi málo, iba nepatrný zostatok hradného múru. Zrúcanina aspoň ponúka pekné výhľady do okolia.
Kapitulské bralá (310 m n.m.) sú prírodnou pamiatkou a zároveň výraznou krajinnou dominantou vypínajúcou sa nad dolinou potoka Teplá, ktorá je vstupnou bránou do Štiavnických vrchoch. Ide o výnimočný produkt vulkanizmu. Bralá sú tvorené ryolitovými lávami, ktoré sú nesmierne husté, vďaka čomu sa na rozdiel od čadičových láv nerozlievajú do lávových prúdov a príkrovov, ale vytvárajú vytlačené kopy a valy nad miestom výlevu. Kapitulské bralá sa pýšia skutočne zaujímavým reliéfom. Nachádzajú sa tu skalné veže vysoké neraz aj 20 až 30 metrov, ale napríklad i kamenné moria. Zaujímavé je i nevšedné ružovkasté zafarbenie tunajšieho ryolitu. Vo vrcholovej časti brál sa nachádza niekoľko pekných vyhliadkových miest, jedno z nich je opatrené i krížom. Na nezalesnených južných svahoch možno obdivovať pozoruhodnú teplomilnú vegetáciu s množstvom vzácnych druhov. Oblasť Kapitulských brál nie je prístupná po oficiálnych turistických chodníkoch.
Szabóova skala (343 m n.m.) je asi 90 metrov vysoký skalný útvar vytvorený sopečnou činnosťou, ktorá je pre oblasť Štiavnických vrchov typická. Je najstarším chráneným geologickým objektom na Slovensku a zároveň najstaršou prírodnou rezerváciou v celom bývalom Uhorsku. Pomenovaná bola podľa maďarského (resp. uhorského) geológa Jozefa Szabu, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabóova skala tvorí impozantný kamenný vstup do doliny Teplej. Zaujímavé je aj jej sfarbenie, ktoré je tvorené ružovým a sivým ryolitom. Na Szabóovej skale a v jej okolí možno nájsť mnoho vzácnych rastlinných i živočíšnych druhov. Na vrchole brala je umiestnený drevený dvojkríž, ktorý má pripomínať jednak Jozefa Szabóa, jednak ľudí, ktorí v priebehu dejín zo skaly spadli. Z vrcholu sa naskytuje pozoruhodný výhľad na okolité obce Žiarskej kotliny a predovšetkým na majestátne pohorie Vtáčnik.
EventList powered by schlu.net
|
|
Kalendár podujatí
<< August 2020 >>
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| | | | | 1 | 2 |
3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
31 | | | | | | |
Fotografie z podujatí
Hrušov, 19.8.2023
Zelené pleso, 20.-25.8.2023
Kriváň, 26.8.2023
Devínska Kobyla, 2.9.2023
Čierna skala, 15.9.2023
Lomnický štít, 16.9.2023
Csóványos, 23.9.2023
Javor - Divín, 30.9.2023
Babia hora, 7.10.2023
Veľký Javorník, 14.10.2023
Jastrabská skala,28.10.2023
Šášov - Revište, 4.11.2023
Hričov - Súľov, 11.11.2023
Veľký Grič, 18.11.2023
Sliezsky dom, 9.12.2023
Vianoč.vychádzka, 16.12.2023
Kľak, 26.12.2023
Vyšehrad, 31.12.2023
Malý Grič, 1.1.2024
Rokoš, 6.1.2024
Veľký Choč, 13.1.2024
Javorový, 27.1.2024
Fatranský Kriváň, 3.2.2024
Malatiná, 10.2.2024
Výročná schôdza, 16.2.2024
Radhošť, 17.2.2024
Zniev, 24.2.2024
Mútne, 2.3.2024
Hnilická Kyčera,9.3.2024
Kútny vrch, 16.3.2024
Partizánskym chodníkom,23.3.2024
|