Budinská skala (766 m n. m.) je nápadný skalný útvar nachádzajúci sa nad obcou Podkriváň v južnej časti Podpoľania, na rozhraní Krupinskej planiny a Javoria. Leží v krajine, kde sa mierne zvlnené planiny stretávajú s prvými výbežkami sopečného masívu Poľany, čo jej dodáva charakteristický, ostro vystupujúci tvar. Budinská skala ponúka čiastočné výhľady na okolitú krajinu Podkriváňa, na lesnaté svahy Javoria a na otvorené lúčne plochy Krupinskej planiny. V blízkosti Budinskej skaly pri Podkriváni sa nachádza nenápadné, no turisticky veľmi atraktívne miesto známe ako Jánošíkova skrýša. Podľa miestnej tradície ide o skalný previs a menšiu dutinu, kde sa mal počas svojho pôsobenia ukrývať Juraj Jánošík so svojou družinou. Krajina okolo Podkriváňa – členité lesy, skalné výbežky a tiché doliny – vytvára presne taký typ terénu, aký zbojníci využívali na úkryty, presuny a sledovanie okolia.

Jasenie (770 m n. m.) sa nachádza v severnej časti pohoria Ostrôžky, v blízkosti obce Budiná a na území, ktoré je úzko späté aj s obcou Divín. Ide o nenápadný, prevažne trávnatý vrch, ktorý však patrí medzi veľmi zaujímavé vyhliadkové miesta v okolí. Jasenie je pozoruhodné najmä svojimi ďalekými panoramatickými výhľadmi. Z vrcholu sa otvárajú pohľady na obec Budiná, Divín a vodnú nádrž Ružiná, ako aj na okolité časti Ostrôžok. Pri dobrej viditeľnosti možno v diaľke pozorovať Poľanu, Javorie, Nízke Tatry, Veporské vrchy, Veľkú Fatru, Stolické vrchy či Cerovú vrchovinu. Za mimoriadne priaznivých podmienok sú podľa turistických zdrojov viditeľné dokonca aj Vysoké Tatry s Kriváňom. Samotný vrchol má otvorený charakter a práve absencia súvislého lesa umožňuje široký rozhľad do okolitej krajiny. V jeho okolí sa nachádzajú lúky a typická krajina budinských lazov, ktorá dotvára charakter tejto časti Ostrôžok. K zaujímavostiam v bezprostrednom okolí patrí Kamenné vráta, súbor sopečných skalných útvarov pri ceste pod vrchom.

Budiná (620 m n. m.) sa nachádza v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji, v severnej časti historického regiónu Novohrad. Leží v kopcovitej krajine pohoria Ostrôžky. Charakter obce výrazne ovplyvňuje členitý horský terén a tradičné laznícke osídlenie. Prvá písomná zmienka o Budine pochádza z roku 1393. V minulosti obec patrila k panstvu Divínskeho hradu a podobne ako širšie okolie Novohradu bola ovplyvnená historickými udalosťami spojenými s osmanskou expanziou. Od 16. storočia sa v okolí postupne formovalo aj laznícke osídlenie, ktoré je dodnes jedným z charakteristických prvkov miestnej krajiny. Tradičnú podobu obce dopĺňajú staršie zrubové a murované domy, pričom viaceré z nich predstavujú ukážky pôvodnej ľudovej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Budinej patrí evanjelický kostol z roku 1809, ktorý bol obnovený v roku 1909. V obci sa nachádza aj katolícky kostol postavený v roku 1906 a historická budova evanjelickej fary z roku 1900. Významnou pripomienkou udalostí druhej svetovej vojny je pamätník na vrchu Javorie nad obcou a ďalší pamätník na mieste popravy obyvateľov a partizánov pri osade Šajtárovci. Táto tragická udalosť sa odohrala v januári 1945 a miesto je dnes späté s históriou protifašistického odboja v regióne. Budiná je zaujímavá aj z hľadiska kultúrneho dedičstva a literatúry. Prostredie obce a okolitého Novohradu bolo jedným zo zdrojov námetov pre spisovateľku Boženu Slančíkovú-Timravu, ktorá z tohto prostredia čerpala pri tvorbe novely Veľké šťastie. Osobitnú atmosféru obci dodáva aj miestne nárečie, ktorého slovná zásoba a výrazové prvky sa dodnes zachovávajú ako súčasť regionálneho kultúrneho dedičstva. 

Divín (265 m n.m.) je obec nachádzajúca sa pod pohorím Ostrôžky, na polceste medzi Detvou a Lučencom. Obec je bohatá na historické pamiatky a turistické atrakcie. Okrem stredovekého hradu sa v obci nachádza renesančný kaštieľ s opevnením a monumentálny dvojvežový kostol zo 17. storočia. Neďaleká vodná nádrž Ružiná, vybudovaná začiatkom 70. rokov 20. storočia, sa stala lákadlom pre turistov zo Slovenska i zahraničia. V okolí obce sa zachovali pozostatky baníckej činnosti z prvej polovice 20. storočia v podobe opustenej podpovrchovej bane, v ktorej sa ťažila magnezitová ruda. Tá bola lanovkou dopravovaná do neďalekej Lovinobane, kde sa spracúvala v podniku na výrobu žiaruvzdorných tehál.

Hrad Divín (305 m n.m.) je gotický hrad - zrúcanina, nachádza sa v obci Divín. Hrad bol postavený niekedy na prelome 13. a 14. storočia[2] na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Po prvýkrát sa spomína v roku 1329. V roku 1559 bolo vybudované nové predhradie s modernými obrannými prvkami (bastión a dve nárožné bašty). Ani tieto opatrenia však nezabránili, aby ho v roku 1575 po dlhom obliehaní a ohrozovaní nedobyli Turci, ktorí ho okupovali až do roku 1593, kedy ho naspäť dobylo kráľovské vojsko. Hradu sa stali osudnými lúpežné výčiny jeho majiteľa Imricha Balašu – roku 1679 ho cisárske vojská dobyli a vyhodili do vzduchu. Zrúcanina hradu je bezplatne a celoročne prístupná. Počas konzervačných prác môžu byť niektoré časti hradu zatvorené, alebo k nim obmedzený vstup.