Kysuca (858 m n.m.) je malebná osada v obci Drábsko, učupená v prírode medzi okresmi Brezno a Poltár, je jedným z najzachovalejších miest ľudovej architektúry na Slovensku. Mnohí ju prirovnávajú k Vlkolíncu, no bez turistického ruchu. Nachádzajú sa tu tradičné drevenice učupené v lone prírody Sihlianskych lazov. Ide o skupinu asi 20 domov z prelomu 19. a 20. storočia. Mnohé sú pamiatkovo chránené. Na jednej strane sú pekne upravené dvory s drevenými chalúpkami, na druhej strane zas budete počuť žblnkot potôčika, ktorý bol našim predkom naporúdzi po celé stáročia. Ďalšou neprehliadnuteľnou zaujímavosťou osady je kaplnka svätej Anny. Ide o azúrovo modrú kaplnku so zvonicou s cibuľovou strechou. V 80. rokoch 20. storočia bola osada takmer celá vysídlená, čo paradoxne pomohlo zachovať jej pôvodný ráz. Kysuca mala v 80. rokoch uplynulého storočia ustúpiť plánom na výstavbu priehrady, ktorú ale napokon vôbec nepostavili. K starým dreveniciam dnes pribúdajú nové, ktoré sú využívané ako rekreačné domy a chalupy.

Pôvodný názov obce bol Otília. Nazval ju tak gróf Forgách podľa svojej dcéry. Majiteľ panstva tam na prelome 17. a 18. storočia priviedol prvých osadníkov - drevorubačov z Oravy. Neskôr k nim pribudli pastieri, furmani a sklári z Kysúc a Valašska, od čoho je odvodený súčasný názov.

Tri chotáre (1 140 m n. m.) je výrazný vrch vo Veporských vrchoch, konkrétne v podcelku Balocké vrchy. Leží nad obcou Drábsko, na pomedzí okresov Brezno a Rimavská Sobota, a zasahuje do katastrálnych území obcí Čierny Balog, Lom nad Rimavicou a Klenovec. Symbolicky označuje miesto, kde sa stretávajú tri chotárne hranice – teda územia troch obcí. Vrcholom vedie červeno značená Rudná magistrála. Vrchol je zalesnený, no z okolitých lúk a sediel možno vidieť Nízke Tatry, Stolické vrchy, Poľanu a dokonca aj Spišsko-gemerský kras.

Železná brána (1 163 m n. m.) je výrazný vrch vo Veporských vrchoch, konkrétne v podcelku Balocké vrchy. Vrch sa týči nad obcami Lom nad Rimavicou, Klenovec a Utekáč. Hoci vrchol pokrýva hustý les, z okolitých lúk a sediel možno vidieť Nízke Tatry, Stolické vrchy, Poľanu a dokonca aj vrchy severného Maďarska. 

Sedlo Pereš (677 m n. m.) je malebné trávnaté sedlo vo Veporských vrchoch, ktoré oddeľuje doliny Veporského potoka a Rimavice. Nachádza sa neďaleko obce Drábsko a je obľúbeným bodom na turistických a cyklistických trasách. Leží medzi Utekáčom, Klenovcom a Drábskom – často sa využíva ako spojovací bod na trase smerom na Cisársku hoľu. V blízkosti sa nachádza salaš, pramene vody a zaniknuté osady ako Uhliarka či Javorina.

Cisárska hoľa (852 m n.m.) je nenápadný, no očarujúci vrch v oblasti Stolických vrchov, neďaleko obce Klenovec v okrese Rimavská Sobota. Je obľúbeným cieľom turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásne výhľady a dotyk s prírodou. Cisárska hoľa svojou výškou síce nedosahuje ani polovicu Rovnej holi v Nízkych Tatrách, ale krásou okolitej prírody, výhľadmi a tichom sa môže rovnať aj tej Kráľovej. Z vrcholu sa otvára panoráma na Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, Muránsky hrad, Kráľovu hoľu a dokonca až do Maďarska. Obdivovať možno panorámu okolitých vrchol, ako je Ostrá, Tŕstie, Hradová, Voniaca, Železník, Stožky, Vysoký vrch, Stolica, dokonca aj časť hrebeňa Nízkych a Vysokých Tatier. V okolí sa pohybuje losica dovezená z Lotyšska – miestni ju poznajú ako Maiju. Je zvyknutá na ľudí a často sa objavuje na trase. 

Sedlo Langovo (cca 850 m n. m.) sa nachádza v oblasti medzi obcami Utekáč a Drábsko, v podcelku Balocké vrchy. Leží na trase medzi Cisárskou hoľou a Železnou bránou, často sa využíva ako orientačný bod pri prechode hrebeňom Veporských vrchov. V blízkosti sa nachádzajú zaniknuté osady, ako Uhliarka či Javorina, ktoré dodávajú miestu historický nádych. Sedlo je obklopené hustými lesmi, s výskytom jelenej a raticovej zveri – ideálne pre milovníkov tichých lesných chodníkov.

Slopovo, rozhľadňa (853 m n.m.) je lokalita na rozhraní obcí Klenovec a Kokava nad Rimavicou, kde sa nachádza krásna drevená rozhľadňa postavená v roku 2015. Už od začiatku 20. storočia tu stála menšia, asi 5 metrov vysoká rozhľadňa, ktorú využívali miestni obyvatelia. Súčasná rozhľadňa meria 9,5 metra. Táto drevená stavba s dvomi vyhliadkovými plošinami poskytuje nádherné výhľady na okolité vrchy, doliny a obce. Obdivovať možno Muránsku planinu, Skorušinské vrchy, Vodnú nádrž Klenovec, ale aj vrcholy Nízkych či Vysokých Tatier. Slopovo je oficiálnym štartoviskom paraglidistov – prvý let sa tu uskutočnil už v roku 1979. Táto oblasť bola známa lazníckym osídlením. Drobní roľníci tu chovali dobytok a ovce. Je možné, že kedysi tadiaľto prešla aj noha Juraja Jánošíka, keďže neďaleko na Mravcovom vŕšku žil jeho kamarát Tomáš Uhorčík (Martin Mravec) a je to aj miesto posledného dolapenia legendárneho zbojníka liptovskými pandúrmi.

Kokava nad Rimavicou (325 m n.m.) je malebná obec v okrese Poltár, zasadená do krásneho prostredia Slovenského rudohoria, pod vrchom Klenovský Vepor. Je známa svojou bohatou históriou, folklórom, remeslami a výbornou dostupnosťou k turistickým atrakciám. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1481, ale osídlenie siaha až do roku 1279. Obec má silnú folklórnu tradíciu – každoročne sa tu koná festival Koliesko, venovaný ľudovej hudbe, tancu a remeslám. Kokava je známa aj kolešňami – horskými hospodárstvami mimo obce, ktoré sú unikátnym prvkom miestnej kultúry. 

Utekáč (409 m n.m.) je malebná obec v okrese Poltár, zasadená do doliny rieky Rimavica, medzi Veporskými a Stolickými vrchmi. Prvá písomná zmienka je z roku  1536, ale názov obce údajne pochádza z čias, keď tadiaľ utekal kráľ Belo IV. pred Mongolmi v 13. storočí. Skutočný rozmach nastal v roku 1787, keď gróf Forgáč založil sklárne – vďaka dostupnosti dreva, vody a sklárskeho piesku. V roku 1993 sa Utekáč osamostatnil od Kokavy nad Rimavicou. Sklárne fungovali takmer 200 rokov, prežili vojny aj socializmus. Po roku 1989 nastal úpadok, výroba sa skončila v roku 1998, úplný koniec prišiel v roku 2006. V roku 2024 vznikla najvyššia lezecká stena na Slovensku – na historickom komíne sklární, meria 40 metrov.