Veľké Pole (556 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí pohoria Vtáčnik. Prvá zmienka o obci je z roku 1332. Do roku 1945 bolo Veľké Pole obec karpatských Nemcov v oblasti Hauerland, osídľovanej od 13. storočia. V blízkosti sa nachádza obec Píla. Po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 1945-46 boli Karpatskí Nemci vysídlení. Stredoveké Veľké Pole vystupuje po prvýkrát v archívnych dokumentoch, pochádzajúcich z rokov 1332 – 1337, najskôr pod pomenovaním Pratum ( t.j. Lúka ), no už o niekoľko rokov neskôr z roku 1352 je doložený názov obce VELIKAPOLE a Welké Pole z roku 1808.

Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik. Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina. Vtáčnik je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany.

Jarabá skala (1 169 m n. m.) sa nachádza v hlavnom hrebeni pohoria Vtáčnik a patrí k najvyšším vrchom v tomto pohorí. Pokrývajú ho zmiešané lesy, miestami, najmä vo vrcholových častiach, i zaujímavé skaliská. Na vrchole sa vypína vysoký vysielač. Jarabá skala je súčasťou červeno značenej hrebeňovky po Vtáčniku, možno na ňu však vystúpiť i po žlto označenom turistickom chodníku z obce Podhradie. Vrch pokrýva zmiešaný les a prechádza ním hranica Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Biely kameň (1.136 m.n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik. Ide o zvyšok andezitového lávového prúdu nachádzajúceho sa v severozápadnej časti sopečného pohoria Vtáčnik. Tento bralnatý vrchol preukazuje prebiehajúce erózne aktivity v tejto lokalite a preto je potrebné venovať na vrchole zvýšenú opatrnosť a dodržiavať značenie. Vrchol pokrýva zmiešaný les, severné a východné svahy tvorí strmo sa zvažujúci skalnatý ráz. Veľká časť vrcholu patrí do prírodnej rezervácie Biely kameň chrániaca rozpadávajúce sa lávové prúdy.

Veľký Grič (972 m. n m.) sa nachádza na hrebeni pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Ide o impozantný skalnatý masív vulkanického pôvodu. Vrcholovú časť Veľkého Griča tvorí andezit. Masív Veľkého Griču sa vypína nad banským mestom Handlová a poskytuje pekný polkruhový výhľad do širokého okolia, od Veľkej Fatry, cez Handlovskú kotlinu až po Štiavnické vrchy. Veľký Grič je jedným z východiskových bodov pre turistické trasy prechádzajúce hrebeňom sopečného pohoria Vtáčnik. Cez vrchol vedie Ponitrianska magistrála. Na skalnom masíve Veľkého Griča je vybudovaná cvičná horolezecká trasa.

Handlová (420 m.n.m.). Ide o pôvodne nemeckú osadu. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo 14. storočia a bolo založená na mieste zvanom Krásny Les. Do mesta prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Mesto sa vyznačuje hlavne ťažbou hnedého uhlia. Prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784. Priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909. Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Pokračovať budeme po banskom náučnom chodníku.

Lehota pod Vtáčnikom (356 m.n.m.) je bývalá banícka obec, v intraviláne ktorej sa povrchovo ťažilo hnedé uhlie. Nachádza sa na úpätí pohoria Vtáčnik, pod rovnomenných vrcholom. Prvá písomná zmienka o obciach z tohto územia pochádza zo 14. storočia v súvislosti s hradom Sivý Kameň, ktorého zrúcaniny sa nachádzajú v susednej obci Podhradie.