Donovaly (960 m n.m.) je horská obec lokalizovaná severne od Banskej Bystrice, na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Jednotlivé osady obce ležia tak na severných (liptovských), ako aj južných (horehronských) svahoch horského sedla, pričom hranica katastra, a teda i okresu Banská Bystrica, prechádza takmer k osade Korytnica. V južnej časti sedla pramení Starohorský potok, ktorého prítoky odvádzajú vodu do Hrona, severnú časť chotára odvodňujú prítoky Korytnice. Známe sú lyžiarske areály Záhradište a Nová hoľa, bežecké trate a množstvo značených chodníkov do okolitých pohorí. Od roku 1992 sa tu každoročne konajú preteky psích záprahov.

História Donovál siaha do 17. storočia, keď tu začali vznikať osady, zamerané na výrobu dreveného uhlia. Postupne na ich základe bola v 18. storočí založená obec Donovaly, prvá písomná zmienka o ktorej pochádza z roku 1702. Prvý hotel sa na jej území začal stavať v roku 1936, prvý obchod bol postavený dedinčanmi už v roku 1922 (Jednota). Pri potláčaní SNP na Donovaly a Staré Hory ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje. Pre vhodné prírodné podmienky sa Donovaly stali jedným z centier tzv. partizánskej republiky (neďaleko sa nachádza Nemcami vypálená obec Kalište).

Zvolen (1 402 m n.m.) je hôľnatý vrchol, nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad Donovalmi. Je najvyšším vrchom v geomorfologickom podcelku Zvolen a spolu s Novou hoľou patrí k turisticky najobľúbenejším cieľom. Z vrcholu vybieha východným smerom rázsocha Novej hole, ktorú od masívu Zvolena oddeľuje nevýrazné horské sedlo. Zo západu vedúci hlavný hrebeň sa tu stáča na sever a pokračuje k vrcholu Malého Zvolena. Zvolen je charakteristický svojim rozložitým vrcholom, podobným, ako má Stoh v Malej Fatre. Celý vrchol je zatrávnený, len kde-tu náhodne pohodená skala. V južnejšej časti sa nachádza už z diaľky viditeľný drevený kríž.

Končitá (1 248 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre, severne od vrchu Zvolen, nad obcou Liptovské Revúce. Nachádza sa na východnom okraji centrálnej časti Veľkej Fatry. Tento hôľnatý vrchol sa nachádza na hrebeni a bol na ňom osadený drevený dvojkríž. Čiastočne porastený vrchol umožňuje čiastočný výhľad na široké okolie. Veľmi dobre je pozorovateľná centrálna časť Veľkej Fatry a celá liptovská vetva hlavného hrebeňa, západná časť Nízkych Tatier s masívom Veľkej Chochule, Dolný Liptov a Veľký Choč.

Korytnica, kúpele (850 m n.m.) ležia v južnej časti okresu Ružomberok, pod severnými svahmi Prašivej, v hlbokej nízkotatranskej doline obkľúčenej lesmi. Kúpeľníctvo v osade Korytnica má bohatú históriu, doložené počiatky siahajú už do 16. storočia. Minerálna voda z Korytnice získala v minulosti medaily na svetovej výstave 1873 vo Viedni a 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis. Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica. V kúpeľoch sa okrem iného liečili aj cisár František Jozef a Ľudovít Štúr. Z prameňa Vojtech v kúpeľoch Korytnica vyviera s teplotou 5,4°C najchladnejšia minerálna voda zo všetkých slovenských prameňov.

Hiadeľské sedlo (1 099 m n. m.) je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Kozím chrbtom a Prašivou. Spája Hiadeľskú a Korytnickú dolinu a zároveň oddeľuje Starohorské vrchy na západe a Ďumbierske Tatry na východe. Ide o významnú križovatku turistických ciest. V roku 2008 tu bolo do užívania odovzdaná turistická útulňa s táboriskom. Zo sedla sa otvárajú krásne výhľady na lúčnaté svahy Kozieho chrbátu, Klenovského Vepra na juhu a na severozápade na trávnatý hrebeň Veľkej Fatry. Popod sedlo sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá by tunelom prekonala hrebeň Nízkych Tatier a prepojila mestá Banská Bystrica a Ružomberok.

Kečka (1 225 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa vo východnej časti Starohorských vrchoch. Rozprestiera sa nad turistickou obcou Donovaly, na hlavnom hrebeni pohoria. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP a vrch leží na území Národného parku Nízke Tatry. Vrchol vyčnieva nad hornú hranicu lesa a je pokrytý horskou lúkou. Vrchol Kečky bez vyššej vegetácie poskytuje zaujímavý kruhový výhľad na okolie. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať okolité vrchy pohoria, no tiež masív Prašivej, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľkú Fatru či Veľký Choč.

Park Snow Donovaly patrí medzi najznámejšie lyžiarske strediská na Slovensku. Celková dĺžka zjazdoviek v stredisku je 11 km. Zjazdovky sú sústredené do dvoch areálov –Záhradište a Nová hoľa, tieto prepájajú tri krátke vleky. Záhradište je vhodné pre začiatočníkov a mierne pokročilých lyžiarov. Premáva tu 4-sedačková lanovka (dĺžka 646 m, prevýšenie 117 m) a 12 lyžiarskych vlekov. Nová hoľa spolu s Patočinami ponúka červeno-čierne zjazdovky pre stredne pokročilých a pokročilých lyžiarov. Prepravu zabezpečuje expresná kombinovaná 6-sedačka s 8-miestnymi kabínkami (dĺžka 1325 m, prevýšenie 444 m) a jeden lyžiarsky vlek. Ponuku dopĺňa vlek Mišúty s modrou zjazdovkou v blízkosti parkoviska.

Na Donovaloch si na svoje určite prídu tiež vyznávači bežeckého lyžovania. K dispozícii sú 2 bežecké okruhy v okolí Polianky a Močiarov a trasa z Donovál na Šachtičku. Celková dĺžka pravidelne upravovaných bežeckých trás je 18,4 km. Sú pripravované vždy pred víkendom pre korčuliarsky štýl.