Štrbské pleso (1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada Štrbské pleso leží na moréne mlynického ľadovca a je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významných športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky.  Z osady je krásny výhľad na okolité končiare vrcholov Vysokých Tatier. Z osady vychádzajú viaceré značkované turistické chodníky, hlavne na Popradské pleso, do Furkotskej, Mengusovskej a Mlynickej doliny.

Mlynická dolina je 5,5 km dlhá, úzka terasovitá dolina lemovaná hrebeňom Ostrej a Soliska. Uzáver tvorí Furkotský štít. Chodník stúpa od magistrály popri Furkotských plesách ukrytých v kosodrevine až do záveru doliny k Nižnému a Vyšnému Wahlenbergovmu plesu (druhé najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách, názov podľa švédskeho priekopníckeho bádateľa, ktorý začiatkom 19. storočia pôsobil v Tatrách). Názov Mlynickej doliny pochádza od potoka Mlynica, na ktorom kedysi stáli obilné mlyny. Tie stáli dolu v kotline.

Táto národná prírodná rezervácia poskytuje jedinečné formy reliéfu. Nachádzajú sa tu najmohutnejšie čelné morény v Tatrách s výškou takmer 90 m, so šírkou 5 km a s dĺžkou takmer 4 km, ako aj Vodopád Skok. V roku 1979 tu pri leteckej záchrannej akcii zahynulo 7 ľudí. Dnes túto tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka.

Vodopád Skok (1 789 m n.m.) sa nachádza v strednej časti Mlynickej doliny, prepadáva sa cez 25 m vysoký prah, ktorým je zahradené menšie pleso s priliehavým názvom Nad Skokom. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Pôvod jeho „závoja" vysvetľuje povesť o nešťastnej dievčine hľadajúcej mŕtveho milého, ktorý prišiel o život počas poľovačky na kamzíky kdesi pod Štrbským štítom. Mladá žena vraj dodnes blúdi Mlynickou dolinou a plače. Prúdy sĺz vytekajúce z jej očí výdatne napájajú vodopád Skok. Vodopád má podobu závoja, ktorý je azda najvýstižnejším symbolom smútiacej ženy.

Satan (2 421,5 m n.m.) je najvyšší vrchol Hrebeňa bášt. Nachádza sa v hlavnej časti Vysokých Tatier. Má dva, približne rovnako vysoké, nepomenované vrcholy - severný a južný. Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné. Z vrcholu štítu je výhľad do Mlynickej doliny a Mengusovskej doliny a na okolité štíty: Štrbský štít, Kôprovský štít, Štrbské Solisko ale i vzdialenejšie dominantné štíty Tatier. Vrchol Satan nie je pre turistov prístupný. Na vrchol sa dá ísť v sprievode horského vodcu, pričom ide o jeden z najľahších vysokohorských výstupov na nesprístupnené vrcholy Tatier.

Názov Satan má svoje korene v ľudovej legende, kde podľa legiend stráži samotný Satan svoje ukryté poklady a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia objaviť zhadzuje kamene. Ďalšia povera hovorí o tom, že sa na vrchu počas svätojánskej noci schádzajú čerti. Satan je proste vrchol, ktorý je opradený povesťami a výstup na neho sa určite oplatí.

Patria (2 203 m n.m.) je majestátny vrchol vypínajúci sa nad Štrbským plesom. Preto je jedným z najznámejších a najfotografovanejších tatranských končiarov. Kedysi k nej viedol značkovaný turistický chodník, dnes je však prístupná len s horským vodcom. Výstup na Patriu je nenáročný. Ide o prvý vrchol na Hrebeni Bášt. Vrchol oddeľuje Mlynickú dolinu od Mengusovskej. Poskytuje pekný výhľad. Zo strany Mlynickej doliny má sutinové úbočia, schodné no únavné. Chodecký je aj sotva znateľný kedy označený chodník od Triganu.

V hrebeni, ktorý klesá k magistrále, je nevýrazná vyvýšenina Plece Patrie. Ešte nižšie, v pásme kosodreviny sa nachádza hrb zvaný Trigan, tak je označené aj miesto v lese, kde magistrála v úseku Štrbské pleso – Popradské pleso prechádza cez hrebeň. V strmom žľabe pod Plecom smerom do Mengusovskej doliny sa týči štíhla veža Ihla v Patrii. V masíve Patrie nad Mlynickou dolinou sú dve okrajové steny vysoké 100 až 120 metrov, Veža pod Skokom (1 860 m n. m.) a Stena pod Skokom.