Malužiná (733 m n.m.) je tichá horská obec ukrytá v južnej časti horného Liptova, kde sa stretávajú Bocianska a Malužinská dolina – dva dlhé, lesnaté horské zárezy, ktoré sa zarezávajú do masívu Nízkych Tatier. Prvá písomná zmienka o Malužinej pochádza z roku 1750, hoci staršie názvy ako Maluzyn sa objavujú už v 14. storočí. Obec vznikla v druhej polovici 18. storočia ako banská osada panstva Liptovský Hrádok. Jej rozvoj bol úzko spojený s hutníctvom a sklárstvom – typickými remeslami horských dolín Liptova. V roku 1771 tu vznikla medená huta, ktorá fungovala až do roku 1860. Neskôr v rokoch 1840 – 1885 bola v obci zriadená  sklárska huta, známa výrobou tabuľového a dutého skla. Pre 19. storočie je typická pracháreň a hrnčiarska výroba. Priemyselný charakter obce pokračoval aj neskôr – v roku 1896 tu vznikla továreň na rámy a lišty, ktorá mala veľký význam pre zamestnanosť v regióne. Malužiná leží na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier, v hlbokom lesnom prostredí, ktoré je bohaté na smrekové a bukové porasty. V okolí sa nachádza Malužinská jaskyňa. Je to 70 m dlhá jaskyňa vo vápencových bralách nad obcou. Významný je aj miestny železitosírnatý prameň v pramennej oblasti potoka Malužiná, rezervácia 180‑ročných bučín a smrečín nad Táľami, vodný tajch využívaný pri ťažbe dreva, ktorý je funkčný dodnes. V roku 1944 prebiehali v okolí obce ťažké boje obranného úseku Kosatec. obec bola vyznamenaná Radom SNP II. triedy a Pamätnou medailou SNP. 

Dolina Hodruša sa nachádza južne od obce Malužiná, v priestore, kde sa Nízke Tatry začínajú dvíhať do svojich dlhých, lesnatých chrbátov. Je to bočná dolina Malužinskej doliny, ktorú vytvára Hodrušský potok. Dolina je obklopená hustými smrekovými a bukovými lesmi, ktoré vytvárajú typickú atmosféru „hlbokého tatranského ticha“.  Dolina je dlhá, úzka a postupne stúpa smerom k hlavnému hrebeňu. Dolina nikdy nebola trvalo osídlená — slúžila najmä lesníkom, drevorubačom a poľovníkom z Malužinej a Boce. Pre dolinu sú typické prírodné pramene.

Veľký bok (1 727 m n.m.)  je mohutná, tichá a výhľadová hoľa v Kráľovohoľských Tatrách, ktorá sa dvíha nad Malužinou ako jeden z najizolovanejších vrcholov Nízkych Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa, a práve preto pôsobí divoko, nedotknuto a mimoriadne pokojne. Okolie vrcholu tvorí rozsiahla travnatá plošina s vysokými alpínskymi trávami a borievkou, ktorá sa strmo zvažuje do hlbokých dolín – najmä Hodruše, Svarína a Ráztockej doliny. Vrchol je známy svojimi kruhovými výhľadmi: vidno od Vysokých Tatier cez celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier až po Západné Tatry a vodné nádrže Čierneho Váhu priamo pod masívom. Vďaka svojej polohe ponúka panorámy, ktoré patria k najkrajším v celom pohorí. Veľký Bok má aj svoj historický príbeh – počas SNP sa na jeho rozsiahlej planine podľa tradície mali objavovať pristátia lietadiel s pomocou pre povstalcov. V sedle pod vrcholom kedysi stála turistická chata, ktorú počas vojny zničili; dnes tam stojí len malá poľovnícka chatka. 

Zadná hoľa (1 620 m n.m.) je široký, tichý a mimoriadne pokojný vrchol v Kráľovohoľských Tatrách, ktorý tvorí jeden z najkrajších úsekov hlavného hrebeňa medzi Kráľovou hoľou a Veľkým Bokom. Je to typická tatranská hoľa – otvorená, travnatá, s jemne zvlneným terénom a ďalekými výhľadmi, ktoré pôsobia ako odmena po každom kroku. Vrchol je obklopený rozsiahlymi alpínskymi lúkami, kde dominuje vysoká tráva, borievka a miestami aj nízka kosodrevina. Z vrcholu sa otvárajú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, Veľký Bok, Vysoké Tatry, Západné Tatry a Liptovskú kotlinu a na hlboké doliny Čierneho Váhu a vodné nádrže pod hrebeňom. Zadná hoľa je vrchol, ktorý nemá dramatické skalné steny ani technické úseky – jeho sila je v tichu, otvorenosti a panoráme.

Sedlo Homôľka (1 583 m n.m.) je široké, lúčne a otvorené miesto, ktoré pôsobí ako prirodzený prah medzi hlbokými dolinami Čierneho Váhu a travnatými chrbátmi Zadnej hole. Je to typické tatranské sedlo s jemným reliéfom, kde sa horská krajina zrazu „nadýchne“ a ponúkne výhľady na všetky strany. Okolie tvorí mozaika alpínskych lúk, borievky a nízkej kosodreviny, ktorá sa postupne stráca smerom k otvoreným travnatým plochám. Zo sedla sa otvárajú krásne pohľady na Zadnú hoľu, Veľký Bok, hlboké doliny Čierneho Váhu a pri dobrej viditeľnosti aj na Vysoké Tatry a vzdialené štíty Liptova.  

Polomka (620 m n.m.) je veľká a živá obec na Horehroní, ležiaca v širokej doline rieky Hron, presne medzi masívmi Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326, keď sa Polomka uvádza ako osada patriaca do majetkov zvolenského kráľovského panstva. Jej história je úzko spätá s pasekárstvom, drevorubačstvom a pastierstvom, neskôr s hutníctvom a sklárstvom, ktoré sa rozvíjali v okolitých dolinách. V 19. storočí sa Polomka stala významným centrom ľudového rezbárstva a výroby lyží – práve odtiaľ pochádzajú známe „polomské lyže“, ktoré sa preslávili po celom Slovensku. Obec zohrala dôležitú úlohu aj počas SNP, keďže jej poloha pri úpätí Kráľovej hole poskytovala úkryt a zásobovanie partizánskym skupinám. Medzi najzaujímavejšie miestne body patrí historická zástavba Horehronia, tradičné drevené domy, kostol sv. Martina, pamätné miesta SNP a krásne lúčne okolie smerom k Zadnej holi či Veľkému Boku. Polomka je známa aj silnou kultúrnou tradíciou – folklór, hudba a remeslá tu majú stále živé miesto.