Valaská Dubová (649 m.n.m.) leží na úpätí Chočských vrchov na rozhraní západného Liptova a južnej Oravy. Ide o najjužnejšiu oravskú obec. Prvá písomná zmienka je z roku 1323. V roku 1474 kráľ Matej potvrdil obci valaské privilégiá s povinnosťou chrániť cestu z Liptova na Oravu a zamedzovať zbojníctvu.
V obci sa Jánošíkova krčma zo začiatku 19.storočia, ktorá bola postavená na mieste, kde údajne chytili známeho zbojníka Juraja Jánošíka. Dominantou obce je rímskokatolícky neoromantický kostol z rokov 1866-1872 s nástennými maľbami Jozefa Hanulu z roku 1904. Za stavovských povstaní bola obec takmer opustená. V roku 1933 vyhorela a po 2. svetovej vojne bola opäť vystavaná.
Veľký Choč (1 611 m.n.m.) je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Nachádza sa v Chočských vrchoch a má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Tvorí ho súvislý masív budovaný dolomitmi a vápencami, so značne strmými svahmi.
Veľký Choč bol významným orientačným bodom na obchodnej ceste spájajúcej Podunajsko s Pobaltím. V jeho blízkosti sa nachádzajú bohaté archeologické náleziská (hradiská na Prednom Choči, Mníchu, Tupej či Ostrej skale). Hradisko na Tupej skale, ktoré vidieť z vrcholu, bolo opevnené mohutným valom s výškou osem až 12 m a dĺžkou 380 m. V susedstve sa našlo žiarové pohrebisko z halštatskej doby. Na Ostrej skale sa nachádzalo valom opevnené halštatské a laténske sídlisko.
Vrchol je známy nádhernými výhľadmi do okolia. Na severe možno obdivovať panorámu Oravy, na západe vrcholy Malej Fatry, na juhozápade, juhu a východe končiare Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Západných Tatier, Chočských vrchov aj Liptovskú kotlinu. Veľký Choč je vzácny svojou kvetenou i nemenej hodnotným zastúpením zriedkavo sa vyskytujúcich zvierat. V okolí vrcholu sa nachádza viacero prieskumných baní na železnú rudu a viacero jaskýň, v ktorých sa počas 2. svetovej vojny ukrývali ľudia. Najznámejšia je Jaskyňa chladných očí, ktorej dĺžka je 97,44 m.
