COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Prechod Nízkymi Tatrami
Dátum konania:
14.08.2018 - 31.08.2018
Cieľ:
Nízke Tatry - prechod - Nízke Tatry
Kategória:
Vysokohorská turistika

Popis

Trasa:

Telgárt - Kráľova hoľa - Orlová - Andrejcová - Sedlo Priehyba - Zadná hoľa - Ramža - Čertovica - Králička - Ďumbier - Chopok  - Poľana - - Ďurková, útulňa - Chochuľa - Hiadeľské sedlo - Kozí Chrbát - Donovaly.ň

Náročnosť:

veľmi náročné, dĺžka trasy: 98,8 km, prevýšenie: 5 475 m.

Ubytovanie:

individuálne v prírode pod stanom.

Stravovanie:

z vlastných zásob.

Zodpovedný vedúci:

Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky

e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 056 249.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Nízke Tatry - prechod

Popis

Kráľova hoľa (1 948 m.n.m.) je mohutná rozložitá hoľa, ktorá je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier. Vrchol tvorí rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami.

Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2.svetovej vojny pripomína reliéf na obelisku. Vrchol je dôležitým triangulačným bodom Slovenska. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica. Z vrcholu sú za priaznivého počasie krásne výhľady do širokého okolia.

Andrejcová (1 410 m.n.m.) sa nachádza na hrebeni Nízkych Tatier. Ide o ojedinelé miesto na hrebeni Nízkych Tatier, kde je dovolené prenocovanie. Jej základ tvorí podmurovaná zrubová stavba so šindľovou strechou a stropom z dosák. Postavená bola ešte v roku 1968. V súčasnosti je útulňa zrekonštruovaná. Neďaleko je k dispozícií prameň vody.

Veľká Vápenica (1 691 m.n.m.) je výrazná, pekne tvarovaná hoľa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Jej južné svahy sú kosodrevinové s výskytom limby, jej severné svahy sú zase hôľnaté. Jej veľké skalnaté útvary sú mnohokrát bizarne tvarované. Vrchol poskytuje fantastický kruhový rozhľad do širokého okolia, napr. na Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry i Slovenské Rudohorie. Pod vrcholom Veľkej Vápenice sa nachádza približne 35 ha smrekového pralesa. Na strmých, prevažne severne orientovaných svahoch tu rastú mohutné smreky, častokrát staršie ako 300 rokov.

Čertovica (1 232 m n.m.) je sedlo na severnom Slovensku v Nízkych Tatrách. Spája Bociansku dolinu a Liptov s dolinou Štiavničky a Horehroním. Zároveň oddeľuje Ďumbierske Tatry na západe a Kráľovohoľské Tatry na východe. Je zároveň najvyššie položeným sedlom Slovenska, ktorým prechádza cestná spojnica. V súčasnosti je rekreačným strediskom zimnej (chaty, lyžiarsky vlek) aj letnej turistiky. Sedlom prechádza aj červenou farbou značený turistický chodník, súčasť cesty hrdinov SNP.

Ďumbier (2 043 m.n.m.) je mohutný žulový skalnatý vrchol, ktorý je najvyšším vrchom celých Nízkych Tatier a najvyšším vrcholom Vnútorných Západných Karpát. Leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi vrcholmi Chopok a Králička. Skalnatý masív, ktorého názov je odvodený od rastlinky zázvoru, je dobre viditeľný z okolitých pohorí, ako sú Chočské vrchy, Západné Tatry, Vysoké Tatry, či Slovenské rudohorie. Najviac upútava pozornosť jeho ľadovcový kotol pri pohľade zo severu, ktorý nesie stopy po činnosti ľadovca z posledných dôb ľadových, ako aj po intenzívnej ťažbe železných rúd a zlata. Na vrchole bola vybudovaná mohutná betónová pyramída a kovový kríž. Z vrcholu sa otvárajú fantastické výhľady do okolia na vrcholy Západných Tatier, Vysokých Tatier, podstatnú časť Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria.

Chopok (2 024 m.n.m.) je druhý najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry medzi vrcholmi Dereše a Ďumbier. Na severe má strmé bralnaté steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia. Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom, televízna a meteorologická stanica. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do širokého okolia. Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku.

Poľana (1 889 m n. m.) je široký hôľnatý končiar ležiaci na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa medzi vrcholmi Kotliska, Dereše a Bôr. Poľanu ohraničuje zo západu Krížska dolina, zo severovýchodu Demänovská dolina a z juhu Vajskovská dolina. Z vrcholu vybieha na sever mohutná rázsocha k vrchu Bôr. Cez vrchol vedie Cesta hrdinov SNP. Z vrcholu je síce čiastočne obmedzený, ale zato pôsobivý rozhľad do okolitej krajiny. Obdivovať možno vrcholy Nízkych Tatier, Západných Tatier, Chočské vrchy či Slovenské Rudohorie. Poľana a jej svahy spadajúce do Vajskovskej a Demänovskej doliny sú miestom hojného výskytu kamzíka vrchovského.

Chabenec (1 955 m n.m.) je mohutný horský masív hôľneho reliéfu v žulovom jadre pohoria Nízke Tatry, s pretiahnutým vrcholovým hrebeňom dvíhajúcim sa medzi sedlom Ďurková a Kotliskami. Na severe z neho vybieha dlhá rázsocha zakončená Ľupčianskou Magurou nad obcou Partizánska Ľupča.  Počas druhej svetovej vojny, po potlačení SNP v prvej polovici novembra 1944, cez vrchol Chabenca prechádzali zvyšky ustupujúcich povstaleckých vojsk. Počas zlého počasia na jeho svahoch zahynulo v hlbokom snehu niekoľko desiatok vojakov a civilistov, medzi nimi aj komunistický politik a novinár Jan Šverma. Z vrcholu je veľmi široký a krásny kruhový výhľad. V blízkosti Chabenca sa nachádza útulňa Pod sedlom Ďurková.

Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.) je najvyšší vrch západnej časti Ďumbierskych Tatier. Leží na hlavnom hrebeni pohoria. Vrcholom vedie turistická magistrála Cesta hrdinov SNP z Donovál na Chopok a patrí k obľúbeným cieľom vysokohorských turistov. Celý masív Veľkej Chochule a Prašivej je dobre viditeľný z Donovál, Liptovskej Lúžnej a časti Horehronia. Vrchol je aj napriek dlhým výstupom hojne navštevovaná hlavne kvôli ojedinelému kruhovému rozhľadu. Pri dobrej viditeľnosti je možné vidieť všetky okolité vrcholy až do vzdialenosti vyše 40 km. Z vrcholu Veľkej Chochule možno obdivovať napríklad Veľkú Fatru, Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy Západné Tatry či Kriváň. 

Hiadeľské sedlo (1 099 m n.m.) je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Kozím chrbtom a Prašivou. Spája Hiadeľskú a Korytnickú dolinu a zároveň oddeľuje Starohorské vrchy na západe a Ďumbierske Tatry na východe. Ide o významnú križovatku turistických ciest. V roku 2008 tu bolo do užívania odovzdaná turistická útulňa s táboriskom. Zo sedla sa otvárajú krásne výhľady na lúčnaté svahy Kozieho chrbátu, Klenovského Vepra na juhu a na severozápade na trávnatý hrebeň Veľkej Fatry. Popod sedlo sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R1, ktorá by tunelom prekonala hrebeň Nízkych Tatier a prepojila mestá Banská Bystrica a Ružomberok.

Kozí chrbát (1 330 m n.m.) je výrazný hôľnatý vápencový vrchol, ktorý je najvyšším vrcholom Starohorských vrchoch v Nízkych Tatrách. Je dobre rozpoznateľný z diaľky. Z vrcholu je pekný výhľad do okolia, hlavne na Zvolenskú kotlinu, Horehronie i na vrcholy Nízkych Tatier.

Donovaly (980 m n.m.) sa nachádzajú v sedle medzi Starohorskými vrchmi, Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou. Táto obec je známa hlavne ako východiskové miesto pre turistiku a ako lyžiarske stredisko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1702. V 17. storočí tu vznikali osady, ktorých obyvatelia sa zaoberali výrobou dreveného uhlia. Pri potláčaní SNP ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  6  7
  8  91011121314
15161718192021
222324252628
2930