Uhrovecké podhradie (330 m n.m.) je obec ležiaca v západnej časti Nitrických vrchov, v údolí Podhradského potoka. Nachádza sa asi 10 km severozápadne od Bánoviec nad Bebravou a južne od obce sa vypína pomerne zachovalá ruina Uhrovského hradu. Pre obec sú typické troj-priestorové domy s výškou nad celou obytnou časťou. Domy sú obielené, s maľbovou strechou z tvrdej krytiny.

Uhrovský hrad (591 m n.m.) je zrúcanina hradu v južnej časti Strážovských vrchov, nad obcou Uhrovské Podhradie. Hrad bol postavený v polovici 13. storočia v nedostupnom teréne Nitrických vrchov. Neskororománska pevnosť onedlho prešla do rúk Matúša Čáka, po ktorom ho vlastnili napríklad Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc alebo rod Zayovcov. Po odsťahovaní majiteľov do pohodlnejších kaštieľov význam hradu upadal a ten začal chátrať.

Najstaršie hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu. Nádvorie bolo sprístupnené bránou, ktorú chránila veža. K mohutnému románskemu palácu, ktorý dominoval priestoru, pristavili hradnú kaplnku a vysunuli ju na okraj strmého brala. V 14. storočí postavil Ctibor na severozápadnej strane nádvoria nový gotický palác. Ďalší majitelia Zayovci posilnili v 16. storočí dolné nádvorie dvojicou okrúhlych náročných bášt, čím ho premenili na predhradie, ktoré sa stalo ťažiskom obrany. Nachádzali sa tu aj hospodárske budovy hradu. Sem ústil aj prístupový most na pilieroch, vedúci nad terénnou priehlbňou, využitou na obranu.

Hradná jaskyňa (539 m n.m.) je prírodný útvar nachádzajúci sa v blízkosti Uhrovského hradu. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 2009. Jaskyňa je skutočne maličká, má dĺžku okolo 11 metrov a je voľne prístupná. Nenachádza sa v nej žiadna kvapľová výzdoba, no určite je príjemným spestrením počas výletu k zrúcanine hradu Uhrovec. Od roku 1994 patrí medzi prírodné pamiatky na Slovensku.

Kňažinove lúky (850 m n.m.) sa nachádzajú na úpätí Veľkého Čihoča v juhozápadnej časti Strážovských vrchoch. Ide o rozsiahlejšie lúčnaté plochy obkolesené stromami a preto neposkytujú rozhľady do okolia. Nachádzajú sa na červenej turistickej značke - Chodníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktorý vedie z Homôľky cez Rokoš až do ich rodného Uhrovca.

Veľký Čihoč (918 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Nitrických vrchoch, nad obcou Horné Vestenice. Vrchol sa nachádza na vápencovom rokošskom hrebeni, ktorý sa vyznačuje strmými bralami. Je síce zalesnený, ale z okolia sa naskytujú výhľady na údolie Nitrice, na vzdialenejšiu Hornonitriansku kotlinu s pásmom Vtáčnika a Žiaru. Na vzdialenom horizonte sa belejú aj vrcholové partie Veľkej Fatry.

Horné Vestenice (235 m n.m.) je obec, ktorá sa rozprestiera na úpätí Strážovských vrchov, v podcelku Nitrické vrchy. V obci je rímskokatolícky kostol svätých Petra a Pavla z roku 1564. Na kopci nad obcou, v polohe Hôrka, boli odkryté základy menšej kaplnky, ktorej počiatky nie sú jednoznačne určené. Vznik stavby sa kladie do 13. storočia ale aj 16. storočia. Základy sú pamiatkovo upravené a prezentované verejnosti. Aj keď prvé slovanské osídlenie sa predpokladá od 11.storočia, prvá písomná zmienka je až z roku 1332. V 17.storočí sa rozšírilo ovocinárstvo a pestovanie šafranu. Šafran preslávil obyvateľov Horných Vesteníc vo svete. Šafran bol mimoriadne kvalitný a obchodníci s ním chodili až do Talianska a Chorvátska. V druhej polovici 19.storočia rozšírili obchodníci sortiment o sušené ovocie. Začiatkom 19.storočia perenospóra zničila vinice a začalo sa rozširovať ovocinárstvo.

Nitrické vrchy sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju Rudnianska kotlina z východu, Hornonitrianska kotlina z juhovýchodu a Bánovská kotlina z juhozápadu. Na severozápade nadväzuje Trenčianska vrchovina a na severe Zliechovská hornatina. Najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).