Dolné Vestenice (224 m.n.m.) sa nachádzajú v úzkom údolí rieky Nitrica v juhozápadnej časti Strážovských vrchov.  Vestenická dolina podobne ako celá Hornonitrianska kotlina bola osídlená až na sklonku neskorej doby kamennej. V období Veľkomoravskej ríše bolo Horné Ponitrie husto osídlené. Význam pre osídlenie tohto územia mala obchodná cesta, ktorá prechádzala povodím rieky Nitrice. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1349. Od roku 1626 tu sídlila hospodárska správa časti biskupských majetkov. Obec Dolné Vestenice sa preslávila už v 16. storočí pestovaním šafranu, ako aj pestovaním ovocia. Ovocie začali pestovať už v 15. storočí pre vlastnú potrebu. Začiatkom 19. storočia dochádza k veľkému rozmachu predaja ovocia, pretože už poznali obchodné cesty z predávania šafranu.

Veľký Čihoč (918 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Nitrických vrchoch, nad obcou Horné Vestenice. Vrchol sa nachádza na vápencovom rokošskom hrebeni, ktorý sa vyznačuje strmými bralami. Je síce zalesnený, ale z okolia sa naskytujú výhľady na údolie Nitrice, na vzdialenejšiu Hornonitriansku kotlinu s pásmom Vtáčnika a Žiaru. Na vzdialenom horizonte sa belejú aj vrcholové partie Veľkej Fatry.

Kňažinove lúky (850 m n.m.) sa nachádzajú na úpätí Veľkého Čihoča v juhozápadnej časti Strážovských vrchoch. Ide o rozsiahlejšie lúčnaté plochy obkolesené stromami a preto neposkytujú rozhľady do okolia. Nachádzajú sa na červenej turistickej značke - Chodníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktorý vedie z Homôľky cez Rokoš až do ich rodného Uhrovca.

Nitrické vrchy sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju Rudnianska kotlina z východu, Hornonitrianska kotlina z juhovýchodu a Bánovská kotlina z juhozápadu. Na severozápade nadväzuje Trenčianska vrchovina a na severe Zliechovská hornatina. Najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).

Strážovské vrchy sa nachádzajú na rozhraní západného a stredného Slovenska a sú chránenou krajinou oblasťou so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s nadmorskou výškou 1 213 m n. m. Z hľadiska geomorfológie nie sú jednotné, ale vytvárajú niekoľko rôznych celkov. Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásnenými mezozoickými komplexmi s rôzne odolnými horninami. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny. Pohorie je bohaté na termálne vody: Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice i krasové útvary.