Štrbské pleso (1 355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare Vysokých Tatier, v diaľke možno obdivovať aj vrcholky Nízkych Tatier a iných pohorí.

Popradské pleso (1 494 m n.m.) s plochou 6,88 hektára sa kedysi nazývalo aj Rybným plesom, keďže bolo jedným z mála prirodzene zarybnených plies. Neďaleko plesa sa v limbovom háji nachádza Symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný „mŕtvym na pamiatku a živým na výstrahu“. S v ňom umiestnené viaceré kríže a tabule na pamiatku obetiam Vysokých Tatier. Pri plese bola postavená turistická Chata pri Popradskom plese s celoročnou prevádzkou.

Ostrva (1 984 m n.m.) je rozložitý nevýrazný vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový bod, z ktorého je krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a Zlomísk.

Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci kamzíkov. Turisti ju navštevujú od roku 1875, v zime od 1891. Prvý chodník z Vyšných Hágov postavil roku 1886 Uhorský karpatský spolok. Terajší úsek magistrály bol vybudovaný v rokoch 1930 až 1931. V limbovom háji na jej úpätí sa nachádza Symbolický cintorín.

Končistá (2 537 m n.m.) je najvyšší vrchol v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách. Hrebeň Končistej oddeľuje Batizovskú dolinu od Štôlskej, takže je akoby menšia sestra Gerlachovského štítu, štíhla, vysoká a očarujúca. Je neprehliadnuteľná z Popradskej kotliny. Na hrebeni Končistej, ako sa podľa najvyššieho vrchu nazýva, leží Malá Končistá, Prostredná Končistá a Štôlská veža.

Názov vystihuje podobu štítu pri pohľade z juhu. Končistá pôvodne nemala žiadne meno. Batizovský štít a Končistú podtatranskí obyvatelia volali Hrebeň i Batizovským vrchom. V 60-tych rokoch 19. storočia najvyšší končiar hrebeňa dostal meno Končistá. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Je to bizardný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu.

Výstup je dovolený len s horským vodcom. Končistá je častým cieľom turistov aj napriek tomu, že na ňu nevedie turistický chodník. Končistá je jedným z najľahšie dostupných vrcholov v Tatrách. Má to ale jeden menší háčik – Nákovu. Práve pre tento približne 4-metrový atypický skalný blok ostával najvyšší bod Končistej dlho nezdolaný. Napriek tomu, že štít bol turistami pomerne často navštevovaný, prvým ľuďom sa podarilo dostať na Nákovu pravdepodobne až v 80-tych rokoch 19. storočia.

Zlomisková dolina je severovýchodnou vetvou Mengusovskej doliny; v jej ústí leží známe Popradské pleso. Zlomisková dolina má dve bočné prahové dolinky, Dračiu a Rumanovu, ústiace do nej od severu. Rumanova dolinka, plesá, sedlo aj štít sú pomenované podľa slovenského horského vodcu zo Štôly Jána Rumana-Driečneho (1879), ktorý v druhej polovici 19. storočia vodil turistov po západnej časti Vysokých Tatier. V doline sú horolezecky zaujímavé ciele ako Vysoká, Ošarpance, Dračí štít, Ganek, Východný Železný štít a ďalšie.

Turistické značky v Zlomiskovej doline nie sú, po vychodenej prti je možné vystúpiť k Ľadovému plesu, ležiacemu v hornej časti doliny; od plesa možno vystúpiť ďalej do Rumanovej dolinky k Rumanovým plesám, pod Ošarpance a cez Dračie sedlo (skalní mužíci) do Dračej dolinky, do ktorej strmými východnými stenami spadá hrebeň Kopiek a hlavný žľab Vysokej. Zo Zlomiskovej doliny, je možný prechod do Kačacej doliny cez Východnú Železnú bránu.