Budatín (340 m n.m.) je mestská časť Žiliny ležiaca pri sútoku Váhu a Kysuce. Je postavený na svahoch výbežku vrchu Dubeň, ktorý tvorí jeho najvýraznejšiu krajinnú kulisu. V lokalitách Machov a Hrbky sa našli stopy osídlenia už zo staršej kamennej doby (cca 20 000 rokov pred Kr.) a tiež z včasného stredoveku. Budatín sa prvýkrát spomína v roku 1321 pod názvom Badacin v súvislosti s oslobodením Žilinčanov od platenia mýta. Budatín je úzko spätý s Budatínskym zámkom, pôvodne vodným hradom, ktorého veža stála pravdepodobne už okolo roku 1250. Podľa ďalších historických zdrojov mohla byť veža postavená ešte skôr – už okolo roku 1170, hoci tento údaj pochádza z nezachovanej listiny. Hrad vznikol na strategickom mieste pri brode cez Váh na ceste do Sliezska, čo z neho urobilo dôležitú colnú a mýtnu stanicu. Obyvatelia Budatína boli tradične želiari, pracujúci na budatínskom panstve. Domy sa stavali na strmom výbežku Dubňa, čo dodnes vytvára charakteristickú štruktúru uličiek.
V 19. storočí tu vznikol aj kaštieľ mimo areálu zámku. Zámok je známy aj unikátnou expozíciou drotárstva, jedinečnou v Európe.
Dubeň (613 m n.m.) je vrch nad Žilinou, ležiaci v pohorí Kysucká vrchovina, známy rozhľadňou a výhľadmi na Žilinskú kotlinu a Malú Fatru. Dubeň tvorí pretiahnutý hrebeň v smere východ–západ, ktorý vytvára prirodzenú severnú hranicu rieky Váh. Je to husto zalesnený masív, ktorý ponúka len obmedzené výhľady mimo vyhliadkových miest. Na hrebeni stojí niekoľko stožiarov pre rozhlas a GSM signál, ktoré pokrývajú Žilinu, Kysuce aj Rajeckú dolinu. Hoci samotný vrchol je zalesnený, nerušený kruhový výhľad poskytuje rozhľadňa. Je to moderná oceľová veža s dreveným opláštením, ktorá bola otvorená v roku 2018. Vysoká je 27,4 m. Rozhľadňa Dubeň je jednou z najkrajších moderných rozhľadní v okolí Žiliny; má 10 podlaží. Ponúka výhľady na Veľkú časť Žilinskej kotliny, Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy a Javorníky. Z niekoľkých menších čistín je možné vidieť aj Žilinu a okolité kopce Lúčanskej Malej Fatry.
Zástranie (550 m n.m.) je mestská časť Žiliny s prvou písomnou zmienkou z roku 1439 a výraznou väzbou na vrch Straník. Nachádza sa na úpätí pohoria Kysucká vrchovina. Obec patrila pod Starhradské panstvo. Osídlenie je však oveľa staršie – v okolí Straníka sa našli nálezy z mladšej doby bronzovej, laténu a púchovskej kultúry. Zástranie vzniklo ako dlhá radová dedina pozdĺž potoka Snežnica. V „Starej dedine“ sa dodnes zachovala pôvodná štruktúra, ako sú dva rady domov, úzke odbočujúce uličky, zvonica postavená v stiesnenom priestore medzi domami. Pôvodne tu žili najmä chovatelia oviec.
Straník (769 m n.m.) je jeden z najikonickejších vrchov v okolí Žiliny. Tento vrchol nachádzajúci sa v pohorí Kysucká vrchoviny má výrazný kužeľovitý tvar. Preto je viditeľný z veľkej časti Žilinskej kotliny. Je to holý vrchol s minimom stromov, čo zabezpečuje výnimočné výhľady. Poskytuje kruhový panoramatický rozhľad – jeden z najlepších v okolí Žiliny. Významný je aj pre paragliding. Poskytuje jedno z najznámejších štartovísk na Slovensku. V okolí sa nachádza archeologické hradisko. Ide o rozsiahle valy a nálezy z doby bronzovej, železnej aj stredoveku. Na vrchole a svahoch sú dodnes viditeľné valy a terénne stopy opevnenia. Rozloha hradiska je približne 6,7 ha, čo ho radí medzi väčšie opevnené sídla regiónu. Na vrchole stojí moderná drevená lávka (2016), ocenená za architektúru. Straník je jedným z najfotogenickejších vrcholov Žiliny – najmä pri západe slnka. Vrchol poskytuje výhľady celú Žilinu, Malú Fatru – Krivánsku aj Lúčanskú, Súľovské vrchy, Strážovské vrchy, Kysuckú vrchovinu, Javorníky, Vodné dielo Žilina. Za dobrej viditeľnosti možno dividieť až Veľký Rozsutec, Veľký Kriváň či Strážov.
