Štrbské pleso (1 355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare Vysokých Tatier, v diaľke možno obdivovať aj vrcholky Nízkych Tatier a iných pohorí.

Popradské pleso (1 494 m n.m.) s plochou 6,88 hektára sa kedysi nazývalo aj Rybným plesom, keďže bolo jedným z mála prirodzene zarybnených plies. Neďaleko plesa sa v limbovom háji nachádza Symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný „mŕtvym na pamiatku a živým na výstrahu“. S v ňom umiestnené viaceré kríže a tabule na pamiatku obetiam Vysokých Tatier. Pri plese bola postavená turistická Chata pri Popradskom plese s celoročnou prevádzkou.

Zlomisková dolina je severovýchodnou vetvou Mengusovskej doliny; v jej ústí leží známe Popradské pleso. Zlomisková dolina má dve bočné prahové dolinky, Dračiu a Rumanovu, ústiace do nej od severu. Rumanova dolinka, plesá, sedlo aj štít sú pomenované podľa slovenského horského vodcu zo Štôly Jána Rumana-Driečneho (1879), ktorý v druhej polovici 19. storočia vodil turistov po západnej časti Vysokých Tatier. V doline sú horolezecky zaujímavé ciele ako Vysoká, Ošarpance, Dračí štít, Ganek, Východný Železný štít a ďalšie. Turistické značky v Zlomiskovej doline nie sú, po vychodenej prti je možné vystúpiť k Ľadovému plesu, ležiacemu v hornej časti doliny; od plesa možno vystúpiť ďalej do Rumanovej dolinky k Rumanovým plesám, pod Ošarpance a cez Dračie sedlo (skalní mužíci) do Dračej dolinky, do ktorej strmými východnými stenami spadá hrebeň Kopiek a hlavný žľab Vysokej. Zo Zlomiskovej doliny, je možný prechod do Kačacej doliny cez Východnú Železnú bránu.

Rumanov štít (2 428 m n. m.) je dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Leží v závere Zlomiskovej doliny nad Vyšnými Hágmi. Štít dostal názov podľa známeho horského vodcu 19. storočia Jána Rumana Driečneho. Hlavný, severozápadný vrchol má 2428, juhovýchodný 2 419 m n. m. a oddeľuje ich Rumanova štrbina. V severovýchodnej stene možno rozoznať tri piliere. V spodnej časti pravého piliera sa týči Rumanov Mních. Od Gánku na severozápade ho delí Gánková štrbina, od Zlobivej na juhovýchode Vyšná Zlobná štrbina. Do Kačacej doliny spadá pôsobivou, vyše 600 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. „Kačacieho múra“. Oveľa prístupnejší je od Zlomiskovej doliny. Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež veľká časť Nízkych Tatier a mnohé vrchy v južnom Poľsku.

Gánok alebo Ganek (2 461,8 m n. m.) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Rysmi a Popradským Ľadovým štítom. Leží v závere Rumanovej dolinky nad tromi dolinami – Rumanovou (nadväzuje na Zlomiskovú dolinu), Ťažkou (predtým Česká) a Kačacou dolinou, pričom do posledných dvoch spadá mimoriadne strmými a pôsobivými stenami. Gang alebo „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Od Rumanovho štítu ho oddeľuje Gankova štrbina, od Vysokej vodorovný hrebeň s tromi Rumanovými sedlami. Severozápadne od hlavného vrcholu ležia dva vedľajšie, Prostredný Ganek a Malý Ganek. Na severovýchod spadá 800 metrovou stenou do Kačacej doliny a na severozápad takmer 500 metrovou, ktorej spodnú časť, legendárnu Galériu Ganku, tvorí okolo 300 metrov kolmej až previsnutej skaly. Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež časť Nízkych Tatier, Oravských Beskýd a mnohé vrchy v južnom Poľsku.