Handlová (420 m.n.m.) je banské mesto ležiace vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy. Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo 14. storočia a bolo založená na mieste zvanom Krásny Les. Do mesta prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Mesto sa vyznačuje hlavne ťažbou hnedého uhlia. Prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784. Priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909.

Jazero Konštantín vzniklo zaplavením lomu po povrchovej banskej činnosti a už dlhé roky poskytuje možnosti na oddych, ako aj na športové využitie, keďže v zime sa na ňom vytvára ľadová plocha. V roku 1918 sa tu vykonal prieskumný vrt, ktorý potvrdil uhoľné ložisko. Podnikateľ Hubert Krassny sa dohodol s Handlovskou uhoľnou spoločnosťou o prenájme a v roku 1920 začal s povrchovou ťažbou. Po vyťažení ložiska povrchovou ťažbou v roku 1926 zahlásil koniec ťažby pre nerentabilnosť. Miesto po vyťažení ložiska sa naplnilo vodou a vzniklo jazero, ktoré v súčasnosti slúži miestnym rybárom.

Veľký Grič (972 m. n m.) sa nachádza na hrebeni pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Ide o impozantný skalnatý masív vulkanického pôvodu. Vrcholovú časť Veľkého Griča tvorí andezit. Masív Veľkého Griču sa vypína nad banským mestom Handlová a poskytuje pekný polkruhový výhľad do širokého okolia, od Veľkej Fatry, cez Handlovskú kotlinu až po Štiavnické vrchy, z priesekov aj na Strážovské vrchy a Malú Fatru. Pri mimoriadne dobrej viditeľnosti možno dovidieť až na 50 km vzdialenú Krivánsku skupinu Malej Fatry s Veľkou Chochuľou v Nízkych Tatrách, alebo na Prednú Poľanu. Nachádza sa tu i tabuľa s rozhľadovou ružicou, ktorá pomôže identifikovať, čo všetko z vrcholu vidno. Veľký Grič je porastený zmiešaným lesom.

Veľký Grič je jedným z východiskových bodov pre turistické trasy prechádzajúce hrebeňom sopečného pohoria Vtáčnik. Cez vrchol vedie Ponitrianska magistrála. Na východnej strane vrchu je vybudovaný atraktívny, no málo známy chodník zabezpečený reťazami a inými technickými pomôckami. Trasa je veľmi exponovaná a pripomína vysokohorské chodníky v Tatrách. Prvých 100 metrov stúpa prudko hore po kolmej skalnej stene.

Veľká Lehôtka (450 m.n.m.) je mestská časť Prievidze. Nachádza sa juhovýchodne od mesta na úpätí pohoria Vtáčnik. Okolie Veľkej Lehôtky bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy i v Malej Lehôtke a Hradci. Nálezisko poskytuje dôkazy osídlenia ľudom želiezovskej a lengyelskej kultúry. Početnými nálezmi bolo potvrdené i sídlisko z Halštatskej doby. Nálezy keramiky spadajú do obdobia príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Nitrianskeho kniežatstva, kedy bola Horná Nitra už pomerne husto osídlená. Významné nálezy keramiky, železných predmetov i zbraní z tohto obdobia sa našli v susednom Hradci.