Malý Manín (812 m n.m.) je menším bratom Veľkého Manína. Je súčasťou Súľovských vrchov. Južný svah vrcholu prudko klesá do Manínskej tiesňavy, ktorá oddeľuje vrchol od Veľkého Manína.

Do roku 2000 ani nikto netušil, že tak vysoko niekto niekedy žil. Existujú na to aj dôkazy v odtlačkoch z hliny. Pána Ladislava Janecha zaujala táto skutočnosť a urobil rekonštrukciu domkov, ktoré tam kedysi boli. Stavali ich tak, že do zeme zakopali rohové stĺpy, pomedzi ne dávali tenšie stĺpy, cez ktoré potom prepletali prútie tak, ako sa robia košíky. Krovy sa viazali, zväzovali zo slamy alebo nejakej trávy. Podľa terás, ktoré sa zachovali, bolo tam okolo 60-80 takýchto stavaní. Vyrábali tu plátno, o čom svedčia nájdené pozostatky závaží z krosien.

Veľký Manín (891 m n.m.) je rozložitý zalesnený vrchol, ktorý je najvyšším vrchom pohoria Súľovské vrchy. Nachádza sa v južnej časti tohto pohoria, neďaleko mesta Považská Bystrica. Jeho severný svah sa strmo zráža do známej Manínskej tiesňavy. Veľký Manín má dva vrcholy. Hlavný južný vrchol, ktorý je „označený“ vysokou kamennou pyramídou, je zalesnený a neposkytuje nijaké výhľady. Z obďaleč ležiaceho severného vrcholu sa ale otvárajú skutočne krásne výhľady na hlbokú Manínsku tiesňavu, protiľahlý vrch Malý Manín či Súľovské skaly. Okrem susedných vrchov možno vďaka nadmorskej výške pozorovať Malú Fatru a Strážovské vrchy.

Vrchol sa hrdí pomerne veľkým množstvom prevažne menších puklinových jaskýň. Tieto jaskyne sú zväčša  ťažko priechodné a prístupné len jaskyniarom. Výnimkou je Partizánska jaskyňa. Pod vrcholom sa nachádza skalné okno.

Partizánska jaskyňa (760 m n.m.) alebo Hrubá diera je verejnosti prístupná jaskyňa a prírodná pamiatka v oblasti Súľovských vrchov. Nachádza sa v skalnom brale čnejúcom nad obcou Záskalie, v blízkosti značeného chodníka. Túto jaskyňu tvorí jediná, asi 20 metrov dlhá chodba, ktorá sa nepyšní nijakou významnejšou krasovou výzdobou. Za svoj názov vďačí jaskyňa faktu, že počas SNP slúžila ako dočasný partizánsky úkryt. K Partizánskej jaskyni vedie upravený, avšak neoznačený chodník odbočujúci zo spomínaného turistického chodníka na Veľký Manín. Pred jej vchodom sa nachádza informačná tabuľa.

Jaskyňa vznikla pôsobením vody a iných činiteľov v druhohorných vápencoch spodnej kriedy. Zaujímavá je z pohľadu svojej skladby. Vchod je oblúkovitý a vedie do akejsi priestrannej tunelovitej klesajúcej chodby v masívnych sivých vápencoch s rohovcami a končí sa v rozšírenom priestore.

Manínska tiesňava je jedna z najúchvatnejších tiesňav na Hornom Považí. Nachádza sa nad Považskou Teplou v Strážovských vrchoch. Vznikla Manínskym potokom, ktorý tak rozdelil Veľký Manín od Malého Manína. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami. Tiesňava je významná z hľadiska geológie, morfológie, flóry, fauny aj horolezectva. Je zapísaná v slovenských rekordoch ako najužší kaňon na Slovensku. Šírka najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. Steny, ktoré úzku dolinu zvierajú sú miestami vysoké až 400 metrov.

Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou. Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť. Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. V tom čase bola cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta. V roku 1967, po dlhom úsilí, bola tiesňava vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu Manínska úžina. Aj vďaka tomu je toto miesto dnes územie, kde žijú vzácne rastliny, huby a živočíchy.

Pre výstrahu vážnosti tohto športu je v Manínskej tiesňave vytvorený aj symbolický cintorín obetí, ktoré podcenili strmé skalné steny a precenili svoje sily. Tajomné prostredie tiesňav inšpirovalo aj režisérov celovečerných filmov ( Pachohybský zbojník, Keby som mal pušku..... ), ktorých časť bola nafilmovaná práve v tomto prostredí.