Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria. Pohorie vzniklo v priebehu neogénu v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti. Má stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek. Vrchovinový reliéf sopečného pohoria má charakter náhornej planiny naklonenej mierne na juh, ktorú hlboko zarezané doliny konsekvetných tokov rozčlenili na menšie celky. Pohorie je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti (Budinská skala, Kamenné vráta). V Tuhári sa nachádza jediný mramorový lom na Slovensku. Najvyšší vrchol pohoria je Ostrôžka (877 m n. m.). Toto nenápadné pohorie poskytuje príjemné túry,krásne výhľady, malebné dedinky,roztrúsené samoty,skrátka ideálne miesto pre tých ktorí sa vyhýbajú masovej turistike.

Lentvora (548 m n.m.) je obec, ktorá sa nachádza neďaleko Lučenca, v centrálnej časti pohoria Ostrôžky. Situovaná je v miernej depresii náhornej plošiny, čím ju vďaka značnej nadmorskej výške okolité vrchy prevyšujú len o desiatky metrov. Vznik obce sa datuje do 14. - 15. storočia a písomne sa spomína v roku 1446 ako Kozmalehotha, v roku 1786 ako Lentowa a v roku 1808 ako Lentvora. Územie bolo súčasťou Divínskeho panstva, od 17. storočia časť územia Modrokamenskému panstvu. V 18. storočí sa tu spomína existencia pivovaru. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1810. Oltár kostola je barokovo-klasicistický z obdobia vzniku kostola s obrazom Ukrižovaný a s Poslednou večerou v predele.

Lysec (716 m n.m.) je zaujímavý vrchol v pohorí Ostrôžky z pozostatkami starého hradu resp. obranného valu. Tento nevysoký kopec nachádzajúci sa v chotári obce Ľuboreč je vyhasnutou sopkou a patrí k turisticky atraktívnejším lokalitám pohoria Ostrôžky. Okrem peknej prírody a výhľadom na roztrúsené malebné dedinky v okrese Lučenec, oplýva aj kúskom zaujímavej histórie. Vo vrcholovej časti sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary vulkanického pôvodu. Vzhľadom na čiastočné zalesnenie, je výhľad na Ipeľskú kotlinu až do Maďarska možný iba zo svahov pod vrcholom. Vrchol však ukrýva pozostatky pravekého hradiska vo forme okružného valu, ktorý svedčí o osídlení ľuďmi kyjatickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Ďalšou zaujímavosťou je prieskumná banská štôlňa s dĺžkou približne 150 m nachádzajúca sa pod vrchom. V tejto štôlni počas zimných mesiacov prebývajú netopiere a zo zeme vyrastajú zaujímavé ľadové cencúle. Vstupný otvor do štôlne sa nachádza v blízkosti viditeľnej lesnej cesty, avšak oficiálny turistický chodník k nej nevedie.

Praha (500 m n.m.) je obec nachádzajúca sa vo východnej časti Krupinskej výšiny v pohorí Ostrôžky. Prvá písomná zmienka je z roku 1451. Obec patrila Haličskému hradnému panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a dobytkárstvom. V súčasnosti obec udržuje družobné styky s hlavným mestom Česka, Prahou. V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1856 a ľudová stavba márnice z roku 1786. Chotár obce tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty z andezitických tufitov. Väčšinou je odlesnený, len v severozápadnej časti je bukový a dubový les.

Halič (274 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v okrese Lučenec. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1299 – pod názvom Holuch. Neskôr bola známa pod názvom Gács a od roku 1945 ako Halič. Obec vznikla asi v 12. storočí pod hradom, ktorý bol sídlom panstva rodu Tomajovcov. Podhradie sa stalo mestečkom v roku 1765 a dnešné pomenovanie obce Halič je od roku 1808. V súkenke založenej v roku 1764 inštalovali v roku 1832 parný stroj. Koncom 18. storočia pracovala aj manufaktúra na majoliku, papiereň, výrobňa ceruziek a mlyny. Do roku 1922 bola Halič sídlom okresu. V roku 1926 zrušili textilnú továreň. V rokoch 1938-1945 bola Halič pripojená k Maďarsku. 23. januára 1945 ju oslobodila Sovietska armáda. Medzi historické dominanty obce rovnako patrí rímskokatolícky kostol Nájdenia sv.kríža (národná kultúrna pamiatka), synagóga, soľný úrad, hrobka rodiny Forgách.

Haličský zámok ( m n.m.) je pôvodne renesančný protiturecký hrad postavený Žigmundom Forgáčom v roku 1612 na mieste stredovekej pevnosti. V stredoveku bol na jeho mieste hrad, ktorý bol zbúraný v roku 1544. Vznik hradu sa podľa písomných prameňov predpokladá pred r.1321. Zámok neskôr vyhorel, bol prestavaný v barokovom štýle. Kaštieľ bol barokovo upravený do nepravidelného šesťuholníkového tvaru s nárožnými vežami v 60. rokoch 18. storočia. Zámok bol naposledy rekonštruovaný v polovici 20. storočia. Táto monumentálna stavba sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Halič. Súčasťou zámku je priekopa, baroková fontána, park z 18. storočia s pergolou, rozáriom a alegorickou plastikou. Renesančné miestnosti sú zaklenuté krížovou klenbou a maľovanými trámovými stropmi. V súčasnosti je po desiatich rokoch rekonštrukčných prác znovu otvorený ako zámocký hotel.