Štrbské pleso (1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada Štrbské pleso leží na moréne mlynického ľadovca a je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významných športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky.  Z osady je krásny výhľad na okolité končiare vrcholov Vysokých Tatier. Z osady vychádzajú viaceré značkované turistické chodníky, hlavne na Popradské pleso, do Furkotskej, Mengusovskej a Mlynickej doliny.

Vodopád Skok (1 789 m n.m.) sa nachádza v strednej časti Mlynickej doliny, prepadáva sa cez 25 m vysoký prah, ktorým je zahradené menšie pleso s priliehavým názvom Nad Skokom. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Pôvod jeho „závoja" vysvetľuje povesť o nešťastnej dievčine hľadajúcej mŕtveho milého, ktorý prišiel o život počas poľovačky na kamzíky kdesi pod Štrbským štítom. Mladá žena vraj dodnes blúdi Mlynickou dolinou a plače. Prúdy sĺz vytekajúce z jej očí výdatne napájajú vodopád Skok. Vodopád má podobu závoja, ktorý je azda najvýstižnejším symbolom smútiacej ženy.

Capie pleso (2 070 m n.m.) je najväčšie pleso v Mlynickej doline v Tatrách na Slovensku. Leží v západnom úvale tejto doliny. Má rozlohu 3 ha, hĺbku 17 m a rovnako ako aj iné plesá vo Vysokých Tatrách, aj toto vzniklo pôsobením ľadovca. Tri ostrovčeky, ktoré v ňom sú sa v čase sucha premieňajú na polostrovčeky. Má podobné pomenovanie a význam, ako susedné Kozie plesá. Súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov - capov v Mlynickej doline. V blízkosti Capieho lesa v Mlynickej doline sa 25. júna 1979 odohrala jedna z veľkých horských tragédií. V tento deň tu havaroval vrtuľník Ministerstva vnútra Mil Mi-8, v ktorom zahynuli horskí záchranári. Z jeho brehov možno obdivovať napríklad povesťami opradenú Diablovinu či povedľa nej sa týčiaci zlomyseľne zašpicatený Satan, údajné sídlo vládcu pekiel.

Mlynická dolina je 6 km dlhá terasovitá dolina s dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Nachádza sa v západnej časti pohoria Vysoké Tatry. Vstupnou bránou do doliny je Štrbské pleso, vďaka ktorému patrí k jednej z najnavštevovanejších dolín vo Vysokých Tatrách. Dolina je zo západnej strany ohraničená hrebeňom Solísk až po Furkotský štít a Hrubý vrch. V severnej časti ju uzatvára Štrbský štít a masív Hlinskej veže. Z východu je ohraničená hrebeňom Bášt, v ktorom dominuje vrchol Satana.
Nachádzajú sa tu najmohutnejšie čelné morény v Tatrách s výškou takmer 90 m, so šírkou 5 km a s dĺžkou takmer 4 km. Turisticky príťažlivý je vodopád Skok, ktorý sa v strednej časti doliny prepadáva cez 25 m vysoký prah. Prekonáva skalnú prekážku, ktorou je zahradené menšie pleso s priliehavým názvom Nad Skokom.

Štrbský štít (2385) je pekný ihlanovitý vrchol, uzatvárajúci Mlynickú dolinu v hrebeni krivánskej rázsochy. Na západ ho od Hrubého vrchu delia tri vežičky (najnápadnejšia je Štrbská vežička v tvare krivého zubu). Na východ ho od Hlinskej veže delí Mlynické sedlo. Na juh do Mlynickej doliny vysiela krátky hrebeň, rovnako ako aj na sever do Malej záhradky.
Štrbský štít je turisticky prístupný iba s horským vodcom. Poskytuje impozantný výhľad do okolia. Mlynická dolina je ako na dlani, ucelený pohľad je na hrebeň Solísk, Bášt so Satanom, do záveru Mengusovskej doliny, k Mengusovským štítom, k Hincovým plesám i na Poľské Tatry.