Turček (674 m n.m.) je obec ležiaca na severnom úpätí Kremnických vrchov v pramennej oblasti potoka Turiec. Vznikla nemeckou kolonizáciou v 14. storočí  v sídelnej oblasti banského mesta Kremnica. Prvá písomná zmienka o Dolnom Turčeku pochádza z roku 1371. Obyvateľstvo Turčekov sa živilo prácou pre kremnické bane, pálením dreveného uhlia a prácou v mestských lesoch. Z týchto dôvodov boli oslobodení od platenia určitých daní. Počas revolučných rokov 1848 až 1849  sa v Dolnom Turčeku stretli 16. a 17. januára 1848 nemecké vojská. Bojovali tu i slovenskí dobrovoľníci s maďarskými vojskami. Pri tejto bitke zahynulo 74 vojakov.

Koncom 19. storočia bola v obci postavená dvojgátrová píla, ktorá zabezpečovala prácu pre mnohých mužov. Majiteľ píly dal roku 1906 vybudovať lesnú železnicu na zvoz drevnej hmoty. Ku koncu druhej svetovej vojny mnohých obyvateľov obce evakuovali. Prevažná časť sa do obcí nevrátila. Počas prechodu frontu bola zničená miestna píla. Pri obci sa nachádza masový hrob 182 vlastencov, ktorí boli zavraždení kremnickým gestapom. Po druhej svetovej vojne boli z Turčekov vysťahovaní obyvatelia nemeckej národnosti a do opustených obydlí nasťahovaní Slováci z časti Oravy, ktorá pripadla Poľsku a v rámci repatriácie Slováci z Rumunska.

Kordícke sedlo (1 117,1 m n.m.) ľudovo nazývané „sedlo pri obrázku“ je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Je dôležitou križovatkou turistických trás. Sedlo oddeľuje vrcholy Vyhnatová a Tabla. Pomenované je podľa obce Kordíky pri Banskej Bystrici, nad ktorou leží. Sedlom prechádza červená turistická značka značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Neďaleko sedla bola vybudovaná drevená chata, ktorá slúži turistom ako útulňa počas celého roka. Oficiálny názov bývalej ubytovne lesných robotníkov je Ubikácia Široká – Biela stopa. Drevená chata stojí na širokej lesnej zvážnici, spájajúcej Kordícke sedlo a sedlo Tunel so Skalkou.

Skalka (1.232 m.n.m.) - leží na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov a je čiastočne zalesnená. Jej identifikáciu uľahčuje televízny a rozhlasový vysielač Suchá hora, ktorý je vysoký 312 m. Ide o druhú najvyššiu stavbu na Slovensku a jednu z najvyššie položených výškových stavieb v Európe. Z vrcholu sú čiastočné výhľady do okolitých dolín a na okolité vrcholy.

Krahule (889 m n.m.) sú horskou obcou ležiacou v centrálnej časti Kremnických vrchov. Obec vznikla počas nemeckej kolonizácie ako nemecká drevorubačská obec. Prvá nepriama zmienka o nej je z roku 1331. Časť obyvateľov ešte aj dnes obýva typické drevenice a obrába vysoko ležiace polia a lúky. V súčasnosti ide o významné stredisko cestovného ruchu vďaka vlekom a viacerým cyklistickým a turistickým trasám.

Kremnica (564 m.n.m.) je známe banské mesto, v ktorého okolí sa ťažilo zlato a striebro už od 10. storočia. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná ako Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes fungujúca mincovňa na svete. Mince sa tu razia už od roku 1328 a vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince.

V meste sa nachádza Mestský hrad, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Králické sedlo (1 185 m. n. m.) je sedlo na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, nad obcou Králiky, podľa ktorej je pomenované. Je situované južne od Mýtneho vrchu a je križovatkou viacerých turistických chodníkov.

Zlatá studňa (1 265,4 m. n. m.) je vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Spolu s Velestúrom a Smrečníkom tvorí rozsiahly masív v južnej polovici pohoria. Zlatá studňa svojou výškou kraľuje hrebeňu medzi Králickým sedlom a sedlom Tri kríže.