Moravsko-sliezske Beskydy sa rozprestierajú na česko-slovenskom pomedzí a sú súčasťou CHKO Beskydy. Najvyšším vrcholom je Lysá hora. Oblasť sa vyznačuje zvýšeným úhrnom zrážok. Významným geomorfologickým prvkom sú pseudokrasové tvary, podobné krasovým, ktoré vznikli vo flyšových pieskovcoch. Túto malebnú krajinu zdobí mozaika lúk, pastvín, rozsiahlych lesov, valašské a goralské chalupy. Hrebene poskytujú pekné výhľady do širokého okolia.

Prírodná pamiatka Obidová (758 m n.m.) je rašelinitá lúka nachádzajúca sa na úpätí vrcholu Lysá hora. Dôvodom ochrany je mokraďné spoločenstvo s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Oblasť sa vyznačuje vysokým výskytom rosnatky okrúhlolistej a iných druhov rastlín viazaných na vlhké prostredie.

Lysá hora (1 323) je najvyšší vrchol Moravsko-sliezských Beskýd prezývaná ako kráľovná Moravsko-sliezských Beskýd. V okolí sa nachádza viacero prírodných rezervácií a pamiatok. Vrchol je jedným z najchladnejších, najdaždivejších a najveternejších miest v Českej republike. V dnešnej dobe sa na vrchole nachádza bufet Šantán, turistická ubytovňa Kameňák, Horská chata Lysá hora a prebieha aj obnova Bezručovej chaty. Na vrchole bola postavená budova českého hydrometeorologického ústavu aj 78 metrov vysoký rádio-telekomunikačný vysielač tvoriaci charakteristickú dominantu Lysej hory. Z vrcholu sú pekné výhľady na hrebene a údolia Beskýd, na Jeseníky, Kysucké Beskydy, Malú Fatru až po Západné a Vysoké Tatry.

Lukšinec (970 m.n.m.) je jednou z rázsoch Lysej hory. Nachádzajú sa tu zosuvy a podzemný systém Ondrašovej diery s puklinovými chodbami a dómami. Kvôli živému puklinovému systému nie je sprístupnený. V zime tu prezimujú netopiere. Nachádza sa tu odpočívadlo. Lukšinec je križovatkou viacerých turistických trás.

Ostravice (415 m n.m.) je obec pod vrcholom Lysej hory, ktorá bola založená v druhej polovici 16. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1581 z urbára hukvaldského panstva, kde sa o nej píše ako o obci Ostrawicze. Osídľovanie Pobeskýd postupovalo v dôsledku tzv. pasekárskej a valašskej kolonizácie ako z českej, tak aj poľskej strany. Ľavý moravský breh rieky Ostravice bol hraničnou oblasťou českého štátu. Na pravom brehu rieky sa rozkladalo Sliezsko.

Osadníci osídľovali aj menej prístupné horské oblasti, budovali tu svoje dvory, sprístupnili horské lesy, chovali dobytok, robotovali v lese. Tak dochádzalo k postupnému rozširovaniu obce, ktorá sa počas dvoch storočí rozrástla okolo rieky až k Frýdlantu nad Ostravicí, Horní Bečve, Bielemu Krížu a na Bumbálku a až do roku 1951 patrila medzi najväčšie obce. Jej rozloha vtedy predstavovala 104,4 km². Dnes má Ostravice rozlohu necelých 29 km².