Cigeľ (465 m n.m.) je baníckou osadou nachádzajúcou sa v Hornonitrianskej kotline, na úpätí pohoria Vtáčnik. Značná časť chotára je poddolovaná baňami Handlová a Cigeľ.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362. Územie Cígľa bolo obývané pravdepodobne už v staršej dobe bronzovej, teda asi pred 4 000 rokmi. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo lovom zveri, chovom dobytka a najmä kôz, z čoho mal vzniknúť v roku 1461 aj názov obce - Cyglen. Na mieste starej drevenej sakrálnej stavby stojí rímskokatolícky kostol z roku 1762. Do histórie obce sa zapísalo najmä obdobie SNP. V hore nad obcou vznikol partizánsky oddiel „Major“. Neskôr nemecké gestapo umučilo a zabilo sedem obyvateľov. Každoročne sa v januári organizuje Pochod vďaky SNP, ako úcta týmto obetiam.

Veľký Grič (972 m. n m.) sa nachádza na hrebeni pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Ide o impozantný skalnatý masív vulkanického pôvodu. Vrcholovú časť Veľkého Griča tvorí andezit. Masív Veľkého Griču sa vypína nad banským mestom Handlová a poskytuje pekný polkruhový výhľad do širokého okolia, od Veľkej Fatry, cez Handlovskú kotlinu až po Štiavnické vrchy, z priesekov aj na Strážovské vrchy a Malú Fatru. Pri mimoriadne dobrej viditeľnosti možno dovidieť až na 50 km vzdialenú Krivánsku skupinu Malej Fatry s Veľkou Chochuľou v Nízkych Tatrách, alebo na Prednú Poľanu. Nachádza sa tu i tabuľa s rozhľadovou ružicou, ktorá pomôže identifikovať, čo všetko z vrcholu vidno. Veľký Grič je porastený zmiešaným lesom. Veľký Grič je jedným z východiskových bodov pre turistické trasy prechádzajúce hrebeňom sopečného pohoria Vtáčnik. Cez vrchol vedie Ponitrianska magistrála. Na východnej strane vrchu je vybudovaný atraktívny, no málo známy chodník zabezpečený reťazami a inými technickými pomôckami. Trasa je veľmi exponovaná a pripomína vysokohorské chodníky v Tatrách. Prvých 100 metrov stúpa prudko hore po kolmej skalnej stene.

Veľká Lehôtka (450 m.n.m.) je mestská časť Prievidze. Nachádza sa juhovýchodne od mesta na úpätí pohoria Vtáčnik. Okolie Veľkej Lehôtky bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy i v Malej Lehôtke a Hradci. Nálezisko poskytuje dôkazy osídlenia ľudom želiezovskej a lengyelskej kultúry. Početnými nálezmi bolo potvrdené i sídlisko z Halštatskej doby. Nálezy keramiky spadajú do obdobia príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Nitrianskeho kniežatstva, kedy bola Horná Nitra už pomerne husto osídlená. Významné nálezy keramiky, železných predmetov i zbraní z tohto obdobia sa našli v susednom Hradci.