Kežmarská Biela voda vzniká sútokom Zeleného potoka, odvodňujúceho dolinu Zeleného plesa a Bieleho potoka, pritekajúceho z Doliny Bielych Plies. Tečie na východ a neďaleko Kežmarku ústí do rieky Poprad. Povedľa potoka prechádza turistický chodník vedúci na Chatu pri Zelenom plese.

Dolina Zeleného plesa patrí vďaka Chate pri Zelenom plese, nenáročnému prístupu a aj vďaka pôsobivej panoráme okolitých vrcholov a doliniek medzi často navštevované doliny. Zaujímavá je najväčšia - 900 m vysoká severná stena Malého Kežmarského štítu, či štíhla Jastrabia veža.

Cez dolinu prechádza tatranská magistrála, ktorá ju spája so Skalnatou dolinou a s Dolinou Bielych plies. Cez bočnú Červenú dolinku vystupuje chodník na Jahňací štít s výhľadmi na východnú časť Vysokých Tatier aj na panorámu Belianskych Tatier. História doliny je spojená s hľadačmi pokladov, baníkmi, ale aj s turistickými aktivitami (prvá známa turistická návšteva doliny je z r. 1565).

Zelené pleso (1 551 m n.m.) sa nachádza v doline Zeleného plesa vo východnej časti Vysokých Tatier. Obklopené je masívom Malého Kežmarského štítu, Veľkej Svištovky, Predných a Zadných Jatiek a Bujačieho vrchu.

Zelené pleso s rozlohou 1,77 ha je najväčším plesom vo východnej časti Vysokých Tatier. Patrí medzi najkrajšie tatranské plesá, možno aj vďaka Chate pri Zelenom plese, ktorá stojí na jeho brehu. Nachádza sa v najväčšom a najhlbšom karovom kotle Doliny Kežmarskej Bielej vody pod stenou Malého Kežmarského štítu. Na piesčitom dne plesa vidieť vyvierajúce pramene, vďaka ktorým pleso získava zelené škvrny na dne.

Chata pri Zelenom plese (1 551 m n.m.) je známa aj ako Brnčalova chata a patrí medzi najobľúbenejšie tatranské chaty vzhľadom na polohu. Prvá útulňa bola postavená v roku 1876 na východnom brehu rovnomenného jazera. V roku 1887 ju premiestnili na južný breh plesa a v roku 1890 vyhorela. Neskôr v roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami a povojnovými prestavbami vznikol dnešný objekt.

Chata po roku 1950 niesla meno Alberta Brnčala (1919-1950), profesora telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline.

Čierny štít (2 434 m n. m.) je impozantná skalná pyramída na hlavnom tatranskom hrebeni nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou. Pre svoj tvar by sa pokojne mohol nazývať aj vežou. Jeho pomenovanie vyplýva z tmavého zafarbenia skaly. Nemecké a maďarské pomenovanie štítu je iné. Vychádza z informácie, o Jánovi Andrejovi Papirusovi, stolárskom pomocníkovi sliezskeho pôvodu z podtatranských Matejoviec (miestna časť Popradu), ktorý na sklonku leta 1771 zahynul na Čiernom štíte pri kutí zlata. Hovorí sa, že náhodou sa mu dostal do rúk zlato-kopáčsky zemský kľúč a pomútil mu hlavu. Stále ho čítal a 22 rokov hľadal poklady v okolí Zeleného plesa. Jeho osud dodnes pripomína názov Papirusova štrbina, ktorá je medzi Čiernym štítom a Čiernymi vežami.

Z väčšiny tatranských panorám nie je vrchol viditeľný, keďže ho zakrývajú Ľadový štít, Kolový štít, prípadne Baranie rohy. Na vrchol nevedie žiadna turistická cesta. Pre turistov je prístupný len s horským vodcom. Pre horolezcov na vrchol vedú viaceré cesty s rôznymi stupňami obťažnosti. Jeho južná stena je často vyhľadávaná horolezcami, nachádza sa tu okolo 15 výstupných ciest. Prvý horolezecký výstup je známy z r. 1898, trasa viedla východným hrebeňom z Veľkej Studenej doliny, ktorá je aj dnes považovaná za najľahší prístup.