Matra je sopečné pohorie na severe Maďarska, rozprestierajúce sa medzi mestami Gyöngyös a Jáger. O sopečnom pôvode svedčia rudné ložiská, ako aj teplé minerálne pramene, ktoré sa využívajú na liečebné účely. Takýmito kúpeľmi je aj mestečko Parád ležiace na severnom úpätí najvyššieho vrcholu. Najvyšším vrcholom pohoria je Kékes, ktorý je najvyšším vrcholom Maďarska. Pohorie je dlhé 40 km a široké 13 km. Väčšia časť pohoria je porastená hustým prevažne dubovým lesom, vo vyšších polohách bukovým lesom, v nižších častiach pokrývajú krajinu vinohrady. Mátra je chránenou krajinnou oblasťou. Nachádza sa tu viacero horských bystrín aj zaujímavé skalnaté útvary.

Z najvyšších vrcholov sa otvárajú krásne výhľady nielen na veľkú časť južného Maďarska smerom k rieke Tisa, ako aj hlboko do slovenského vnútrozemia, hlavne na Slovenské rudohorie.
V centrálnej časti pohoria bolo vybudovaných viacero stredísk letnej aj zimnej rekreácie. V obci Mátraháza sa napríklad už v 30. rokoch minulého storočia začlai stavať horské chaty. V južnej časti pohoria sa nachádzajú perejnaté potoky, na severe možno obdivovať jedno z najvyäčších kamenných morí, ktoré sa tiež prezýva Tatranské pole. V pohorí sa nachádza aj najnavštevovanejšie pútnicke miesto v Maďarsku, Svätá studnička (Szentkút), kde sa konajú mariánske púte už od 13 storočia.

Parádfürdő (220 m n.m.) je kúpeľná časť obce Parád nachádzajúca sa v pohorí Mátra. Je známa svojimi minerálnymi prameňmi, historickými kúpeľmi a krásnou prírodou. Územie Parádfürdő sa spomína ako liečebné miesto už v roku 1730. V 18. storočí vznikla v blízkej Parádóhute sklárska huta (1710), čo podporilo rozvoj regiónu. Rok 1813 predstavuje  začiatok využívania miestnych minerálnych vôd na liečebné účely. Neskôr v období 1827–1829 nastala veľká výstavba kúpeľných budov a rozvoj kúpeľného areálu. Parádfürdő je známe tromi typmi liečivých vôd: kyslá, sírna voda s obsahom arzénu, ďalej hlinitanová voda – vhodná najmä pri gynekologických ťažkostiach a uhličitá minerálna voda s vysokým obsahom minerálov. V kúpeľnej časti vyniká Erzsébet Park Hotel. Ide o  historický hotel s wellnessom postavený v roku 1873 , navrhnutý Ybl Miklósom.

Vodopád Ilona (438 m n.m.) je najvyšší prírodný vodopád v Maďarsku. Nachádza sa v údolí Ilona (Ilona-völgy) pri obci Parád / Parádfürdő, v pohorí Mátra. Prístupný je po turistickej trase, ktorá vedie z Parádfürdő cez jedno z najkrajších lesných údolí v Mátre. Výška vodopádu je približne 8–10 metrov (v závislosti od prietoku). Voda padá po andesitových skalách, čo vytvára pekné kaskády. Pri vodopáde je malé odpočívadlo. Podľa legendy je pomenovaný po Ilone, dcére miestneho šľachtica, ktorá sa vraj rada prechádzala týmto údolím. V okolí sa nachádzajú staré banské chodby, kedysi využívané na ťažbu kovov. Údolie je bohaté na vzácne rastliny, najmä paprade a machy vďaka vlhkému mikroklímatu.

Parádóhuta (330 m n.m.) je malá, tichá osada patriaca k obci Parád v pohorí Mátra. Názov vznikol spojením „Parád“ + „huta“ (sklárska pec). Je historickou sklárskou tradíciou, ktorá tu začala už v roku 1710. Vyrábalo sa tu duté sklo, tabuľové sklo, sklenené nádoby a neskôr aj dekoratívne predmety. Sklárska výroba postupne zanikla, ale osada zostala obývaná a zachovala si tradičný charakter. V teréne sú dodnes viditeľné základy a terénne stopy pôvodnej sklárne. V osade sa zachovalo niekoľko pôvodných vidieckych domov sklárov, typických pre 18.–19. storočie. Sú súkromné, ale tvoria charakteristický ráz osady. Obec je preslávená aj dvoma minerálnymi prameňmi typu csevice – ide o kyslé, silne sýtené minerálne vody s vysokým obsahom minerálov. Tieto vody sa tradične využívali pri tráviacich ťažkostiach a sú raritou v rámci Maďarska.  

Disznó kő (720 m n.m.) je výrazný skalný útvar v pohorí Mátra, ktorý ponúka krásne výhľady a je obľúbeným cieľom turistov. Je to prírodná vyhliadka, z ktorej sú pekné pohľady na okolitý les a doliny. Názov je typicky maďarský a znamená „Disznó“ = prasa a „Kő“ = kameň / skala, teda „Prasačí kameň“. Podobné názvy sú v Maďarsku bežné – často ide o skaly, ktoré tvarom pripomínali zviera, alebo boli spojené s miestnymi legendami. V prípade Disznó-kő sa traduje, že skala tvarom pripomínala prasa, prípadne že v jej okolí kedysi žil neobyčajne obrovský diviak. Podľa povesti mal diviak srsť tmavú ako noc a kly dlhé ako ruky. Keď ho naháňali, vždy sa postavil na skalný výbežok – dnešný Disznó-kő – a odtiaľ sa vrhol do húštiny, kde zmizol. Miestni verili, že skala je jeho útočisko a že duch diviaka tam „stráži“ les dodnes. Preto sa vraj lovci tomuto miestu vyhýbali po zotmení.

Sas-kő (899 m n.m.) je jeden z najkrajších a najikonickejších skalných výbežkov v pohorí Mátra. Názov pochádza zo slova „Sas“ = orol, „kő“ = kameň/skala. Odkazuje na to, že oblasť Mátry bola kedysi bohatá na orly a sokoly. Podľa miestnych tradícií sa orly často zdržiavali na skalách Sas-kő, kde hniezdili alebo lovili. Sas-kő je tvorený andezitom, čo je pozostatok dávnej vulkanickej činnosti Mátry. Skala je súčasťou vulkanického hrebeňa, ktorý vznikol pred 13–15 miliónmi rokov. Na vrchole stojí kamenný pamätník z roku 1930, postavený na počesť maďarských turistov padlých v 1. svetovej vojne. Ponúka jedny z najlepších výhľadov v celom regióne. Obdivovať možno okolité obce Parád, Parádóhuta, Parádfürdő, Recsk a ďalšie dediny, ako aj severné svahy Mátry a pri dobrej viditeľnosti aj časť Alföldu (maďarskej nížiny). Sas-kő je považovaný za „strážcu východnej Mátry“ – jeho tvar pripomína skalnú bránu na hrebeni. Je to jeden z najfotografovanejších bodov v okolí Kékes-tető.

Kékes (1 014 m n.m.) je najvyšší vrchol v Maďarsku, ktorý ako jediný presahuje nadmorskú výšku 1000 metrov. Preto sa nazýva aj ako strecha Maďarska. Nachádza sa v pohorí Matra na severe Maďarska. Názov Kékes je odvodený z častej modrastej farby vrchola. V maďarčine znamená slovo kék modrý a kékes modrast.
Na vrchole bola postavená 176 metrov vysoká telekomunikačná veža s rozhľadňou z roku 1958, k dispozícii je aj reštaurácia a viacero štýlových občerstvení. Veža patrí k najvyšším stavbám v Maďarsku. Zabezpečuje šírenie televízneho aj rozhlasového signálu pre severnú časť stredného Maďarska, no vďaka vysokej efektívnej výške, vysokým vyžiareným výkonom a svojej polohe je jeho signál zachytiteľný aj na veľkej časti západného a stredného Slovenska. Z rozhľadne na televíznej veži je možné za jasného počasia obdivovať nielen maďarskú pahorkatinu Severné stredohorie, aj aj obrysy Tatier. Vrchol je obľúbenou turistickou atrakciou. Na jeho svahu sú najdlhšie zjazdovky v krajine. Najvyšší bod Matry zdobí kameň pomaľovaný štátnymi farbami.

Mátraháza (710 m n.m.) je malé, ale mimoriadne významné horské stredisko v pohorí Mátra, ktoré vzniklo v roku 1930 ako turistická osada okolo známej „Pagody“, ktorá dodnes patrí k jej symbolom. Mátraháza vznikla, keď Mátra Egylet postavil prvú horskú chatu na mieste zvanom Rózsa-domb. Chata mala tvar pagody, čo sa stalo ikonickým prvkom a neskôr aj názvom ubytovania. Názov „Mátraháza“ vznikol zo spojenia „Mátra Egylet menedékháza“ (horská chata združenia Mátra). Od 30. rokov 20. storočia sa tu začali stavať ďalšie horské chaty a rekreačné zariadenia. Okolo kostola je Naphimnusz park (2001), s drevorezbami a keramickými dielami miestnych umelcov.