Zobraziť podujatie

Popis

Dolný Harmanec (440 m n.m.) je obec, ktorá sa nachádza 12 km severozápadne od Banskej Bystrice, v úzkej Harmaneckej doline, na styku Veľkej Fatry s Kremnickými vrchmi. Obec vznikla asi v 14. storočí (prvýkrát písomne doložená v roku 1540) ako osada baníkov, hutníkov a drevorubačov na území slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica. Pomenovanie obce Harmanec je zrejme odvodené od mena jej zakladateľa Hermanna z čias saskej baníckej kolonizácie Banskej Bystrice a jej okolia, na čo poukazuje aj starý nemecký názov Hermannsdorf, či maďarský Hermánd, alebo poslovenčený Hermanecz.

Do roku 1496 mali v Harmanci banskobystrickí ťažiari šmelcovaciu hutu na meď. V južnej časti chotára v roku 1829 postavil banskobystrický obchodník F. S. Leich papiereň, ktorú v roku 1842 zmodernizoval viedenský podnikateľ M. V. Schloss a v druhej polovici 19. storočia sa stala najväčšou strojovou papierňou v Uhorsku. Dlhú dobu bola takmer monopolným odberateľom dreva a vlákniny z mestských lesov. Cez Harmanec viedol historický cestný prechod do Turca, ktorý neskôr nahradila serpentínová štátna cesta cez horské sedlo Malý Šturec, vybudovaná v polovici 20. storočia.

Zadný Japeň (1 065 m n. m.) je vrchol rozprestierajúci sa vo Veľkej Fatre nad obcou Dolný Harmanec. Je najjužnejším vrcholom v mohutnej rázsoche vrcholu Japeň, respektíve Malá Krížna. Hrebeň sa tiahne severojužným smerom, je ostro ohraničený Tureckou dolinou, Bystrickou dolinou a údolím Starohorského potoka. V úbočí vrcholu bol vybudovaný železničný tunel, cez ktorý vedie železničná trať č. 170 medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami.

Japeň (1 154 m n. m.) alebo tiež Predný Japeň je vrchol nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad obcou Staré Hory. Samostatne stojací, mohutný vrchol v južnej časti Veľkej Fatry oddeľuje Starohorskú, Bystrickú a Tureckú dolinu. Vrchol neleží na hlavnom hrebeni. S tým je spojený cez znížený hrebeň, ktorý sa tiahne severozápadným smerom k vrcholu Malá Krížna. Masív vrcholu je tvorený horninami pôvodného Krížnianského príkrovu a je zalesnený. Porasty tvorí väčšinou buk, na vrcholových lúkach sa nachádzajú mohutné javory. Vrcholové lúky ponúkajú pekné výhľady na okolité vrcholy Veľkej Fatry a doliny.

Staré Hory (480 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v údolí Starohorského potoka v Starohorských vrchoch, severne od Banskej Bystrice. Sú deliacou líniou medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Nad obcou sa týči skalný prírodný výtvor Majerova skala. Obec sa prvýkrát spomína ako sídlo v roku 1517, dokladá to písomná správa k baníckemu povstaniu pod názvom Antiquam Montem. Pozostáva z osád Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová, roztrúsených po dolinách. Osady vznikli v 14.-15. storočí, buď pri baniach alebo uhliskách, pracujúcich pre miestnu hutu. Baníctvo tu zaniklo v 19. storočí. Z obce je možné peši sa dostať na Španiu Dolinu a to baníckou štôlňou z roku 1614.

Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia, dominantným pôvodne gotickým kostolom Navštívenia Panny Márie. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole.

  
 
Dátum Názov podujatia Horstvo Kategória
15.09.2022
Mar.výstup na Japeň Veľká Fatra Pešia turistika

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  6  7
  8  910111214
151617181921
222324252628
2930