COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Zejmarská roklina
Dátum konania:
27.05.2023
Cieľ:
Zejmarská roklina - Slovenský raj
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Trasa:

Zejmarská roklina, ústie - Geravy - Malé Zajfy - Veľké a Malé Zajfy - Občasný prameň - Havrania skala - Občasný prameň - Stratená - Stratenská píla – Dedinky.

Náročnosť:

náročné, prevýšenie: 904 m, dĺžka trasy: 16,3 km, čas pochodu: 6:25 hod.

Vedúci podujatia:

Ing. Ján Gašparovič, inštruktor pešej turistiky I. kvalifikačného stupňa

E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 777 400.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Zejmarská roklina

Popis

Zejmarská roklina je národnou prírodnou rezerváciou a jedinou sprístupnenou roklinou v južnej časti Slovenského raja. Nachádza sa neďaleko obce Dedinky. Roklina patrí k najmenším roklinám v Slovenskom raji. Má dĺžku iba 800 metrov. Obsahuje všetko, čo má správna roklina v raji mať – rebríky, neuveriteľné vodopády, lávky a hlavne krásne zákutia. Poskytuje teda adekvátny zážitok, aký väčšina návštevníkov očakáva. Turistické modré značenie je jednosmerné a vedie priamo na planinu Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, steká z planiny Geravy a vytvára v tiesňave niekoľko stupňovú sústavu vodopádov nazývaných Nálepkove vodopády, ktoré je možné zdolať vďaka rebríkom a stupačkám. Svoj názov nesú po hrdinovi bojov 2. svetovej vojny kpt. Jánovi Nálepkovi. Vodopády boli po ňom pomenované z dôvodu blízkeho pôsobenia v neďalekej osade Biele Vody. Vstup do nej je spoplatnený.

Geravy (1 032 m.n.m.) sú rozľahlou zachovalou planinou na juhu Slovenského raja. Vyznačujú sa veľkým množstvom povrchových krasových útvarov. Tvorí ju súbor horských lúk a polianok s lesmi a hájmi. Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, pozvoľne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca. Na planine bol vybudovaný Horský hotel Geravy.

Prírodná rezervácia Malé Zajfy sa nachádza v údolí Vráblovského potoka v Slovenskom raji. Vyhlásená bola 1. mája 1993 ako štátna prírodná rezervácia a po novelizácii v roku 1995 ako prírodná rezervácia. Na rozdiel od iných rezervácii v Slovenskom raji, rezervácia Malé Zajfy sa vyznačuje reliéfom nekrasového charakteru a údolnou nivou, ktorá je odovodňovaná maličkým potôčikom. Pýši sa krásnym prírodným prostredím a výskytom mnohých chránených a ojedinelých druhov fauny a flóry. Tunajším vzácnym slatinným a mokradným spoločenstvám dominuje okrem iného napríklad vŕba rozmarínolistá či zriedkavo sa vyskytujúca mäsožravá rastlina tučnica obyčajná. Rezerváciou Malé Zajfy vedie zeleno značený náučný chodník.

Havrania skala (1 156 m n.m.) je výrazný bralnatý vrchol nachádzajúci sa v Slovenskom raji, ktorý je jeho jedným z najvyšších vrchov a zároveň jedným z najlepších vyhliadkových miest v Slovenskom raji. Nachádza sa v centrálnej časti tohto národného parku, neďaleko obce Stratená. Krásny a pomerne ľahko prístupný končiar predstavuje menej charakteristickú, nie však menej príťažlivú tvár Slovenského raja známeho skôr kaňonmi a tiesňavami s vodopádmi a dlhými rebríkmi. Z vrcholových častí Havranej skaly sa vám naskytnú krásne výhľady na široké okolie. Vrchol sa vyznačuje veľmi strmými skalnatými zrázmi spadajúcimi na juh a juhovýchod do doliny Veľkého Zajfu. V masíve Havranej skaly sa nachádza niekoľko desiatok drobných jaskýň, z ktorých niektoré sú prístupné i po oficiálnych turistických chodníkoch.

Stratená (860 m n.m.) je malebná horská obec na juhu Slovenského raja pod Sokolími skalami. Prvý raz bola písomne spomínaná v roku 1723. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej strácal aj Hnilec. Ide o pôvodne banícku osadu, v ktorej rod Csákyovcov v roku 1783 postavil vysoké pece. V obci sa nachádzajú pozostatky neskôr už Coburgových hút, ktoré dnes slúžia pre účely ubytovania. Posledná pec pracovala ešte roku 1927. V obci sa nachádza neogotický rímskokatolícky Kostol svätého Augustína z roku 1909 so sochou Márie Magdalény (zo začiatku 16. storočia) od Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z pôvodného vyhoreného dreveného kostola. Pri obci bol vybudovaný cestný Stratenský tunel, ktorý je dlhý 327 metrov. Okolo tunela vedie turistický chodník Stratenským kaňonom. V obci sa nachádza aj prícestný hostinec a voziareň. Ide o jednopodlažnú neskoroklasicistickú stavbu na pôdoryse písmena L z rokov 1854-1858.

Dedinky (795 m.n.m.) ležia v údolí rieky Hnilec, v južnej časti Národného parku Slovenský raj, v západnej časti Volovských vrchov. V0znikla v roku 1933 zlúčením dvoch obcí Imrichovce a Štefanovce. Prvé zmienky o obci Imrichovce sú zo 14. storočia. K obci patrí i časť Dobšinská Maša. Leží v príťažlivom prostredí na brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša, ktorá patrí medzi najchladnešie nádrže na Slovensku. Obec sa rozprestiera pod Gačovskou skalou, z juhu ohraničujúcou planinu Geravy. V obci sa týči barokovo-klasicistický Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1835, s bočným oltárom sv. Antona z 1. polovice 19. storočia. Dedinky sú významným strediskom cestovného ruchu.

Najbližšie podujatia

  • Outdoor.sk

Kalendár podujatí

<<  December 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
        1
  2  3  4  5  6  7  8
  91011121315
16171819202122
23242526272829
3031