Sedlo Červená studňa (790 m n.m.) je malebné horské sedlo v Štiavnických vrchoch, nachádzajúce sa nad mestom Banská Štiavnica. Je to významný turistický uzol, kde sa križujú pešie, cyklistické aj lyžiarske trasy, a zároveň miesto s bohatou históriou a prírodnými krásami. Nachádza sa tu tajch Červená studňa. Ide o druhý najvyššie položený tajch v Štiavnických vrchoch, vybudovaný začiatkom 18. storočia na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja navrhnutého J. K. Hellom. Priamo v sedle sa nachádza bývalá horáreň premenená na útulňu a komunitné centrum. Názov sa údajne viaže na legendu o poprave jezuitského pátra Jána Katunského, ktorého krv vraj zafarbila vodu.

Bartkov majer (740 m n.m.) je malebné rázcestie a lúčna lokalita v Štiavnických vrchoch, ktorá sa nachádza medzi obcami Sklené Teplice a Banská Štiavnica. Je obľúbeným bodom na turistických trasách, najmä pri výstupe na Zlatý vrch či pri prechode cez Sedlo pod Studeným vrchom. Oblasť je známa rozsiahlymi lúkami, lesnými cestami a výhľadmi na Štiavnické vrchy. V okolí sa nachádzajú kamenné moria, skalky, a borovicové porasty, ktoré dodávajú miestu jedinečný charakter. V blízkosti Bartkovho majera sa nachádza vysielač na Zlatom vrchu, ktorý je viditeľný z viacerých miest. Miesto je známe aj výskytom divokej zveri, vrátane medveďov – preto sa odporúča zvýšená opatrnosť.

Zlatý vrch (850 m n.m.) je výrazný vrchol v Štiavnických vrchoch, ktorý sa nachádza približne 5 km severozápadne od Banskej Štiavnice, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina. Je to obľúbený cieľ turistov vďaka nádherným výhľadom, nenáročnému výstupu a pokojnej atmosfére. Odlesnený vrchol ponúka kruhový rozhľad – pri dobrej viditeľnosti uvidíš Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a dokonca aj Poľanu. Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov. Patrí do alpínskeho vrásnenia, čo sa odráža v jeho geologickej stavbe – najmä andezitové horniny typické pre vulkanický pôvod Štiavnických vrchov. 

Hrad Marcus (611 m n.m.) je jednou z najkurióznejších stavieb na Slovensku. Napriek tomu, že vyzerá ako stredoveká pamiatka, vznikol len v roku 2009 ako súkromná stavba podnikateľa z Bratislavy, ktorý ho postavil pre svojho syna Marcusa. Nachádza sa nad obcou Repište v Štiavnických vrchoch. Nie je historickou pamiatkou, ale modernou replikou stredovekého hradu. Postavený bol na mieste starej usadlosti z 19. storočia. Hrad je bez elektriny a asfaltovej cesty – majiteľ chcel zachovať autentickú atmosféru. V okolí sa nachádza kaplnka sv. Barbory, kresťanské symboly a sochy. Hrad nie je prístupný verejnosti.

Chrústov (525 m n.m.) je malebná lokalita v Štiavnických vrchoch, nachádzajúca sa medzi obcami Repište a Sklené Teplice. Je to tiché, lúčne sedlo obklopené lesmi, ktoré slúži ako turistické rázcestie. Rozsiahle lúky ponúkajú výhľady na Hodrušskú hornatinu, najmä vrchy ako Zlatý vrch a Tanád. Na juh ponúkajú otvorené lúky výhľad smerom na Sklené Teplice a dolinu potoka Teplá. V okolí sa vyskytuje divá zver, najmä srny, líšky a občas aj medvede – odporúča sa pohyb s opatrnosťou.

Kamenná (495 m n.m.) nad obcou Vyhne v Štiavnických vrchoch je síce neveľký, ale mimoriadne zaujímavý. Jeho najväčšou atrakciou je Kamenné more – rozsiahle pole balvanov, ktoré pôsobí ako pozostatok dávnej sopečnej aktivity. Kamenné more je prírodná rezervácia s rozlohou 13,3 ha. Vzniklo pravdepodobne po zemetrasení alebo zosuve pôdy v sopečnom podloží. Tvorené je prevažne andezitovými balvanmi, ktoré sa rozprestierajú na juhovýchodnom svahu vrchu Kamenná. Súčasťou je náučný chodník s informačnými tabuľami o geológii, faune a flóre. Z vrcholu Kamennej sú výhľady na Vyhne, Vodný raj, okolité vrchy Štiavnických vrchov. V okolí sa nachádzajú dubové lesy, malinové kríky a pokojné lúky.

Vyhne (320 m n.m.) je malebná dedinka v Štiavnických vrchoch, známa svojou bohatou históriou, termálnymi prameňmi a nádhernou prírodou. Je to miesto, kde sa spája banícka minulosť s relaxom a turistikou. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1256. Obec vynikala v minulosti kúpeľmi, ktoré boli známe už v 13. storočí ako „Bzenická teplá voda“, v 18. storočí navštevované európskou šľachtou vrátane Františka II. Rákociho. Počas 2. svetovej vojny sa kúpele zmenili na pracovný tábor pre Židov, neskôr boli zničené a nikdy sa úplne neobnovili. Obec má mimoriadne bohatú a pestrú históriu, ktorá siaha hlboko do minulosti – od germánskych kmeňov cez baníctvo až po slávne kúpele. Už v 3.–2. storočí pred n. l. tu germánske kmene ťažili železnú rudu, ktorú spracovávali priamou redukciou v primitívnych vyhniac. Neskôr sem uhorský kráľ Ondrej II. povolal saských baníkov, ktorí priniesli pokročilé techniky ťažby kovov. Práve od množstva vyhní (kováčskych dielní) pri potoku Vyhnianka vznikol názov obce – Vyhne. Vyhne sú domovom najstaršieho pivovaru na Slovensku, ktorý vznikol už v 15. storočí.