Sliezske Beskydy (po poľsky Beskid Śląski) sú pohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch, ktoré sa rozprestiera na území Poľska a Česka. Skladajú sa z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Wisla. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1 257 m), Barania Góra (1 220 m) a Velká Čantoryje (995 m – najvyšší vrchol českej časti). Vyznačujú sa podobne ako celé Západné Beskydy pomerne vysokým ročným úhrnom zrážok. Pohorie tvorí rozvodie medzi Odrou a Vislou, medzi dvomi najvýznamnejšími poľskými riekami.

Schronisko PTTK Przysłop pod Baranią Górą (951 m n.m.) bola postavená na poľane Przysłop pod vrcholom Barania Góra v Sliezskych Beskydách. Na poľane Przysłop vznikol pôvodne lovecký zámoček arcivojvodu Fridricha Habsburského, ktorý slúžil ako útočisko počas poľovačiek. V roku 1925 bola budova premenená na turistickú chatu a spravovaná Poľským tatranským spolkom. Stala sa obľúbeným miestom pre turistov smerujúcich na Baraniu horu. Po 2. svetovej vojne chatu prevzala organizácia PTTK, ktorá ju spravovala viac než polstoročie. V roku 1986 bola pôvodná drevená budova premiestnená do centra mesta Wisła, kde dnes slúži ako sídlo PTTK. V 70. rokoch 20. storočia bol na mieste pôvodnej chaty postavený nový, murovaný trojposchodový objekt, ktorý dodnes slúži ako horská chata. Chata dnes pripomína skôr hotelový komplex, no stále slúži turistom ako východiskový bod na výstup na Baraniu horu. V areáli sa nachádza Múzeum horskej turistiky, ktoré dokumentuje vývoj turizmu v oblasti a vystavuje etnografické predmety. V starej lesníckej budove je aj Lesná izba, ktorá prezentuje faunu a flóru Sliezskych Beskýd. V blízkosti chaty sa nachádzajú dva z troch pramenných potokov najdlhšej poľskej rieky – Čierna a Biela Wisełka.

Wierch Wisełka (1 192 m n.m.) sa nachádza asi 350 metrov juzne od vrcholu Barania Góra, v Sliezskych Beskydoch. Je to hlavný uzol hrebeňa, z ktorého sa oddeľujú bočné vetvy smerom na severozápad a juhovýchod. Vrchol leží na hranici medzi obcami Wisła a Kamesznica. Západné svahy sú zalesnené, zatiaľ čo východné sú čiastočne bez lesa kvôli veterným kalamitám a výrubom. Vrchol poskytuje panoramatické pohľady na okolité vrchy ako Barania Góra, Skalka, Magurka Wiślańska, Gawlasi. Za dobrého počasia je možné vidieť aj vzdialenejšie časti Sliezskych Beskýd a niekedy dokonca Malú Fatru či Tatry.

Barania Góra (1 220 m.n.m.)  je druhý najvyšší vrch Sliezskych Beskýd v Poľsku (najvyšším vrcholom je Skrzyczne - 1 257 m n.m.). Leží v tešínsko–sliezskej časti pohoria, na hranici tešínskeho a živieckého okresu. Západné svahy vrchu sú pramennou oblasťou najväčšej poľskej rieky Visly. Nachádza sa tu prameň Bialej a Czarnej Wisełky. Na vrchole bol vybudovaný turistický prístrešok a pekná vyhliadková veža, ktorá poskytuje široký výhľad na okolité kotliny, vrcholy, ako aj na Babiu Góru, Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru, Strážov, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy a ďalšie okolité vrcholy. Táto kovová vyhliadková veža postavená v roku 1991 ponúka 360° panoramatický výhľad na poľské, slovenské aj české pohoria. Dosahuje výšku metrov. Na ochoze sú kovové panely s leptanou grafikou a šípkami, ktoré pomáhajú identifikovať okolité pohoria.

Pramene rieky Visla sa nachádzajú v Sliezskych Beskydách na juhu Poľska, konkrétne pod vrcholom Barania Góra. Visla je najdlhšia rieka Poľska a jej vznik je spojený so sútokom dvoch horských potokov. Prvou je Czarna Wisełka (Čierna Visla), ktorá pramení na severovýchodných svahoch Baranej hory. Druhou je Biała Wisełka (Biela Visla), ktorá vyviera na juhovýchodných svahoch vrcholu Barania Góra. Tretím významným prítokom v oblasti je Malinka, ktorá sa tiež podieľa na formovaní toku. Tieto potoky sa spájajú v nadmorskej výške približne 1060 m n. m., čím vzniká rieka Visla, ktorá následne tečie cez mestá ako Wisła, Krakov, Varšava a ústi do Gdaňského zálivu Baltského mora.

Magurka Wiślańska (1 040 m n.m.) leží severne od Baranej hory, od ktorej ju oddeľuje plytké sedlo nad Roztocznym. Západné svahy pokrýva smrekový les s prímesou buka, jedle a javora. Časť územia patrí do prírodnej rezervácie Barania Góra, ktorá chráni pôvodné karpatské lesy. Z hrebeňa a okolitých skalných výstupov možno vidieť Baraniu horu, Malinowskú skalu, Babiu horu a za dobrého počasia Javorníky a Malú Fatru.

Jaskyňa Malinowska je fascinujúca prírodná pamiatka v Sliezskych Beskydách, nachádzajúca sa pod vrcholom Malinów vo výške približne 1080 m n. m.. Je to jedna z najnavštevovanejších jaskýň v okolí vrchov Malinowská skala a Skrzyczne. Dĺžka dostupných chodieb je približne 230–249 metrov. Jaskyňa siaha až do hĺbky 23 metrov. Najväčší priestor vytvára tzv. Galéria (13,5 m dlhá, 1,4 m široká a 9,5 m vysoká). Využívaná bola už v 15. storočí husitmi ako útočisko a miesto bohoslužieb. V 16.–17. storočí slúžila ako skrýša pre evanjelikov prenasledovaných v Sliezsku. Podľa legiend sa tu ukrýval aj zbojník Ondraszek a jaskyňa vraj siaha až k mestu Żywiec. Vstupný otvor má rozmery 2,5 × 0,6 metra a vedie do jaskyne cez kovové rebríky. V jaskyni je stála teplota okolo +6 °C, vlhko a bahnitý povrch. Odporúča sa pri návšteve mať nepremokavé oblečenie, pevnú obuv a čelovku.

Przełęcz Salmopolska (935 m n.m.) je významný horský priesmyk v Sliezskych Beskydách, nachádzajúci sa medzi mestami Szczyrk a Wisła v južnom Poľsku. Miestni ju často nazývajú aj Biały Krzyż („Biely kríž“) podľa dreveného kríža, ktorý tu stojí nad cestou. V zime je sedlo obľúbeným lyžiarskym strediskom – sú tu vleky, zjazdovky a možnosti ubytovania. V lete slúži ako výborný východiskový bod pre pešie túry a cykloturistiku. Je to výborný vyhliadkový bod, z ktorého možno vidieť vrchy ako Skrzyczne, Malinów, Klimczok a za dobrého počasia aj panorámu Beskydov.