Pohorie Žiar je jadrové pohorie, ktoré sa nachádza sa medzi Hornonitrianskou kotlinou na západe a Turčianskou kotlinou na východe. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhovýchode s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik. Pohorie má charakter vrchoviny až hornatiny. Na vápencoch a dolomitoch sa objavujú krasové formy reliéfu s bradami a skalnými hranami. Je to veľmi pekné pohorie s väčšinou ihličnatými lesmi, prekrásnymi lúkami a výhľadmi. Najvyšším vrchom sú Chlieviská (1 024,4 m. n. m.). Jeho súčasťou je aj vrch Vyšehrad a významné Vyšehradské sedlo (579 m n. m.).

Kanie Pysky (325 m.n.m.) - križovatka turistických trás a cyklotrás. Nachádzajú sa neďaleko obce Nedožery-Brezany, nad miestnou vodnou nádržou. Je východiskovým miestom pre jednu z alternatív výstupu na Štyri chotáre.

Štyri chotáre (710 m.n.m.) - nachádzajú sa na hlavnom hrebeni pohoria Žiar. Tvoria hranicu medzi oblasťou Hornej Nitry a Turca. Sú križovatkou viacerých turistických trás, cyklotrás i lyžiarskych trás a tunajších lesných ciest. Postavená tu bola štýlová zrubová poľovnícka chata. Hoci z tejto horskej čistiny nie je priamy výhľad do okolia, poskytuje možnosť pre oddych, opekanie, posedenie v prírode a pre iné aktivity. Neďaleko chaty sa nachádza lesný prameň. Určité výhľady sa naskytnú počas výstupu z Kaních pyskov, kde možno obdivovať prírodnú scenériu Prievidzskej kotliny.

Horeňovo (892 m.n.m.) je nevýrazný, čiastočne odlesnený vrch v hlavnom hrebeni pohoria Žiar.

Sklenianske lúky (693 m.n.m.) tvoria hranicu medzi Handlovskou kotlinou a obcou Sklené. Zo Sklenianskych lúk sú výhľady na okolité doliny a vrcholy.

Bralová skala (826 m n. m.) je mohutný, nápadný, čiastočne odlesnený skalnatý vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni pohoria Žiar. Na vrchole je osadený vysielač. Z vrcholu sú pekné výhľady do okolia, hlavné na Handlovskú dolinu, Turčiansku kotlinu, na Prievidzu a na okolité vrcholy Žiaru, Malej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika. Popod vrchol vedie 3 km dlhý jednokoľajný železničný tunel na trati Prievidza – Horná Štubňa.

Handlová (420 m n.m.) je banské mesto, ktoré je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376. Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako Karpatskí Nemci. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou.

Tri studničky (561 m n.m.) boli miestom stretávania sa robotníkov pracujúcich v banských dielňach. Svojpomocne boli upravené neďaleké pramene pitnej vody, kde sa uskutočňovali pravidelné letné výlety. V 70. rokoch 20. storočia tu bola postavená chata a zábavné zariadenia pre deti. Postupne však začalo toto oddychové miesto pustnúť, neskôr boli upravené tri prístrešky.

Veľká Lehôtka (450 m.n.m.) je mestská časť Prievidze. Nachádza sa juhovýchodne od mesta na úpätí pohoria Vtáčnik. Okolie obce bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy. Nálezisko poskytuje dôkazy osídlenia ľudom želiezovskej a lengyelskej kultúry. Početnými nálezmi bolo potvrdené i sídlisko z Halštatskej doby. Nálezy keramiky spadajú do obdobia príchodu Slovanov na naše územie a vzniku Nitrianskeho kniežatstva.