Jelenec (192 m n.m.) leží pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113, ked' názov obce ako Gimes sa vyskytol v súpise majetkov zoborského benediktínskeho kláštora. O pôvode názvu obce je niekoľko teórií, z ktorých najpravdepodobnejšia tvrdí, že je tvorený zo slova "gím"= jeleň. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od ľudí badenskej kultúry z eneolitu. Podľa čiastočne podložených správ rímsko-kvádska vojna r. 174 nášho letopočtu zaznamenaná cisárom Marcusom Auréliom Antoniusom sa odohrávala na blízkom okolí. Nad obcou bol postavený hrad Gýmeš.

Lezecká oblasť Jelenec v pohorí Tribeč je na pohľad pekná a pomerne rozsiahla oblasť. Tvorí ju pás skál situovaný v nadmorskej výške okolo 400 m. Pás je dlhý takmer päťsto metrov, no často prerušovaný, a teda horolezecky sa dajú využívať len časti hrebeňa. Nachádza sa tu aj 15-metrová vežička s názvom Ťava. Skala je pocitovo šmykľavý kremenec s množstvom špár. Väčšina ciest nie je dostatočne odistená fixnými isteniami. Jelenec by mohol byť dobrá lezecká oblasť pre začiatočníkov, vzhľadom na vyšší počet ľahkých ciest. Aktuálne je tu podľa sprievodcu 37 ciest. Výška ciest je maximálne 30 metrov. V oblasti sa striedajú staré istenia, najmä skoby rôzneho veku a stavu, s borhákmi. Vo väčšine ciest sú zlaňáky v dvoch istiacich bodoch (borhákoch) a spojené reťazou.

Zrúcanina Hradu Gýmeš (514 m n.m.) sa nachádza na strmom kopci Dúň nad obcou Jelenec v pohorí Tríbeč. Je výraznou dominantou širokého okolia, pričom bol jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov, spolu s Haličským zámkom. Hrad bol postavený pravdepodobne v r. 1253 – 1270. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili paláce v spoločnom opevnení.
V 15. storočí sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie, ktoré pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. V 17. storočí postavili na južnej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Došlo k premene gotického paláca na rodovú kryptuForgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo.
V súčasnosti tu možno obdivovať tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukciu hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby.