Šášovské Podhradie (259 m n.m.) je mestská časť mesta Žiar nad Hronom. Leží na severnom okraji Štiavnických vrchov, na ľavom brehu Hrona, pri jeho sútoku s Istebným potokom. Obec sa spomína v roku 1363, v minulosti sa tu spracúvala dubová kôra pre garbiarov z Liptova. Nad obcou sa vypína Šášovský hrad. Spomína sa v roku 1253, od roku 1330 kráľovský hrad, ktorý slúžil ako ochranné stanovisko na križovatke obchodných ciest. V roku 1667 bol spustošený vojskami a od 18. storočia chátra.

Hrad Šášov (340 m n.m.) sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale nad tokom rieky Hron. Hrad bol postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť pohronské obchodné cesty a vyberať mýto. Šášov spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru. Generál Sigbert Heister bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. V roku 1708 dobil hrad Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadá a chátra. Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad Šášov v roku 2015 odkryl unikátny nález pozostatkov chlebovej pece nezvyčajných rozmerov, ktorá naznačila niekdajšiu prítomnosť hradnej pekárne. Okrem toho pod hradom existoval aj šášovský pivovar. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1626.

Dolnoždanská skala (612 m n.m.) je súčasťou pohoria Vtáčnik. Na jej vrchole je osadený kríž s bodovými svetlami, ktoré v noci svietia. Z vrcholovej časti brala ozdobenej jednoduchým kovovým krížom sa otvára pôsobivý výhľad na Žiarsku kotlinu Žiarom nad Hronom počnúc a hradom Revište končiac, v pozadí sa črtajú Kremnické a Štiavnické vrchy.

Hrad Revište (314 m n.m.) je zrúcanina gotického hradu ležiaca na katastrálnom území mesta Žarnovica. Nachádza sa na okraji zalesneného zrázu na pravom brehu rieky Hron. Hrad pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia[2], kedy ho postavili spolu so Šášovským hradom, vzdialeným 18 km na opačnej strane Hrona. Ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám (najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice). 14. storočie je považované za ťažisko jeho vzniku. Je uvádzaný ako hrad kráľovský. Hrad bol ťažko poškodený počas povstania Imricha Thökölyho (okolo roku 1679), no vzápätí bol opravený. Posledné využitie hradu bolo na konci 18. storočia, kedy sa tu nachádzali ubytovne vojakov. Po ich odchode hrad pustol a už v 19. storočí bol ruinou. Na hrade už niekoľko rokov prebieha rekonštrukcia, ktorej cieľom je ruiny doplniť a zakonzervovať. Hrad sa skladal z vnútornej opevnenej veže a nádvoria s palácom. Vstup z dolného do horného nádvoria chránila kruhová bašta. Hrad dostal neskôr renesančné opevnenie, ktoré uzavieralo na južnej strane predhradie. Do súčasnosti sa zo stavieb hradu zachovala časť obvodového muriva s mnohými deštrukciami a zvyšky obytných budov.