Štrbské pleso (1 355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare Vysokých Tatier, v diaľke možno obdivovať aj vrcholky Nízkych Tatier a iných pohorí.

Popradské pleso (1 494 m n.m.) s plochou 6,88 hektára sa kedysi nazývalo aj Rybným plesom, keďže bolo jedným z mála prirodzene zarybnených plies. Neďaleko plesa sa v limbovom háji nachádza Symbolický cintorín, ktorý bol vybudovaný „mŕtvym na pamiatku a živým na výstrahu“. S v ňom umiestnené viaceré kríže a tabule na pamiatku obetiam Vysokých Tatier. Pri plese bola postavená turistická Chata pri Popradskom plese s celoročnou prevádzkou.

Ostrva (1 984 m n.m.) je rozložitý nevýrazný vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový bod, z ktorého je krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a Zlomísk.
Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci kamzíkov. Turisti ju navštevujú od roku 1875, v zime od 1891. Prvý chodník z Vyšných Hágov postavil roku 1886 Uhorský karpatský spolok. Terajší úsek magistrály bol vybudovaný v rokoch 1930 až 1931. V limbovom háji na jej úpätí sa nachádza Symbolický cintorín.

Skalná ihla (1 890 m n.m.) je strmá skalná ihla v najvyššej časti západných zrázov Ostrvy, v skalnom rebre, ktoré vyrastá spod štítového bloku Zadnej Ostrvy vo Vysokých Tatrách. Od Ostrvy je oddelená Vyšným sedielkom pod Ostrvou. Pomenovaná bola podľa polohy a tvaru. Nemecký a maďarský názov je podľa neznámej Alžbety, možno partnerky alebo manželky niektorého z prvých horolezcov, ktorí na ňu vystúpili. Lezenie na Ihlu nie je náročné (klasifikácia II-III), no divoké prostredie okolitých stien a parádne výhľady na Popradské pleso určite stoja za jej návštevu.