Tatranská Lomnica (850 m n.m.) je jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry, donedávna samostatná obec. Tatranská Lomnica je jedna z najväčších osád na území Vysokých Tatier. Zároveň je jedným z hlavných centier Vysokých Tatier, nachádzajúcim sa priamo pod Lomnickým štítom. Tatranskou Lomnicou prechádza Cesta slobody. Toto územie malo od roku 1209, kedy bolo predmetom prvej kráľovskej donácie Ondreja II. viacerých vlastníkov. Posledným súkromným vlastníkom bol Ondrej Spóner, od ktorého toto územie odkúpil Uhorský štát v roku 1892. V tomto roku vznikli prvé štátne kúpele vo Vysokých Tatrách a ďalšia z tatranských osád -Tatranská Lomnica. Nachádza sa tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku.

Skalnaté pleso (1 751 m n.m.) pôvodne nazývané Lomnické pleso sa nachádza v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu. Skalnatá dolina, Skalnaté pleso i Skalnatý potok boli oddávna v Lomnickom chotári. Dolinu začali devastovať pastieri so svojimi stádami. Nastala erózia pôdy a zanikla vegetácia. Zmenil sa charakter tejto časti doliny a preto prešiel názov doliny z Lomnickej na Skalnatú. Klimatické činitele, ale najmä narušenie brehov ľudskými zásahmi pri výstavbe neďalekých budov vyvolali postupujúce zanikanie plesa. Pokusy o jeho zahradenie z roku 1937 a o utesnenie z roku 1957 sú bez trvalejšieho účinku. Pri plese je stanica Skalnaté pleso lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít, sedačková lanovka do Lomnického sedla, Observatórium Astronomického ústavu SAV, Hotel Encián, Skalnatá chata a stanica Horskej služby.

Lomnické sedlo (2 189 m n.m.) je široké trávnaté sedlo medzi štítovou kupolou Lomnického štítu a Lomnickým hrebeňom. Sedlo sa nachádza v centrálnej časti Vysokých Tatier a je vyhľadávané najmä turistami a lyžiarmi. Na Lomnické sedlo nevedie žiadna značená turistická trasa. Do sedla je možné sa dostať sedačkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice. V sedle sa nakrúcal kultový tatranský film Medená veža. Bolo to v roku 1970. Pod sedlom sa nachádza najstrmšia zjazdovka na Slovensku. Lomnické sedlo a Lomnická veža ponúkajú výhľady na Malú Studenú dolinu, Téryho chatu, dominantný je tiež Slavkovský štít. Ďalej môžeme pozorovať Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Pyšný štít a napokon najbližší Lomnický štít. Očarujúce sú aj výhľady smerom na Tatranskú Lomnicu a Popradskú kotlinu. Názov sedla vyplýva z polohy v skupine Lomnického štítu.

Lomnický štít (2 633 m n.m.) je druhý najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát. Patrí k najznámejším štítom Tatier. V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier. Observatórium Lomnický štít nachádzajúce sa na vrchu štítu, je najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, od roku 1957 aj televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít. Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku. Na štít je možné aj vyjsť z Lomnického sedla, ale len v sprievode horského vodcu. Zo štítu je nádherný výhľad na okolité štíty a podhorie. Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata. Názov Lomnický štít sa ustálil v prvej polovici 19. storočia. Štít ležal v dlhom chotári Veľkej Lomnice a preto, ako mnohé iné štíty dostali meno po dedinách a mestách, v ktorých chotároch boli, bol po nej pomenovaný.

Výstup Emericiho nárek vedie cez žľab pod podperou a napája sa na klasickú cestu pod vrcholom. Výhodou cesty je, že je možné použiť lanovku, ktorá ušetrí 4-6 hodín stúpania k samotnej skale a späť. Ide o najľahšiu prístupovú trasu na Lomnický štít. Niektoré úseky sú zaistené reťazami a kramľami.