Zliechov (562 m.n.m.) leží v chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, na úpätí vrcholu Strážov. V časom 1. a 2. svetovej vojny bola obec značne zničená, preto sa v obci nachádza viacero pamätníkov venovaných zosnulých v týchto ťažkých bojoch. Obec Zliechov je svojou polohou a prírodnými danosťami východiskovým bodom pre atraktívne výlety do okolitej prírody Strážovských vrchov.

Strážov (1213 m.n.m.) je najvyšší vrchol Strážovských vrchov, ktorý leží medzi obcami Zliechov a Čičmany. Na vrchole je osadený slovenský dvojkríž. Z vrcholu sú pekné výhľady do okolia. Vrchol obklopuje národná prírodná rezervácia Strážov, ktorá sa vyznačuje hlavne zachovalými lesnými spoločenstvami a bohatou rastlinnou rôznorodosťou.  Nachádzajú sa tu aj viaceré krasové javy, bralá, priepasti i vodopády.

Čičmany (655 m.n.m.) sú rázovitou obcou nachádzajúcou sa na úbočiach Strážovských vrchov. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý sa transponoval do staroslovienčiny ako „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“.
Obec je pamiatkovou rezerváciou známou vďaka svojej starobylej a unikátnej architektúre vyznačujúcej sa zrubovými drevenicami s geometrickými ornamentálnymi maľbami, ktoré sa začali používať asi pred 200 rokmi. Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti a estetického cítenia obyvateľov. Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohoch domov, tam, kde sa drevo spájalo.

Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921.
V obci sa nachádza národopisná expozícia - Radenov dom a dom č. 42 (Gregorovce a Petrášovce), barokovo - klasicistický zemepanský kaštieľ a barokový kostol.

Čičerman (956 m n.m.) je nevýrazný vrchol nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, nad obcou Gápel. Tento kužeľovitý vrchol je prevažne zalesnený a preto neposkytuje výhľady do okolia. Z neďalekých lúk sa naskytuje pekný výhľad do okolia.

Malá Magura (1101 m.n.m.) je podcelok Strážovských vrchov. Ide o jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými a magmatickými horninami. Jeho najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m.n.m.). Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.

Boškov laz (935 m.n.m.) je zalesnený vrchol ležiaci v geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov nachádzajúcich sa na vrchole, pričom vidieť Nitrické vrchy. Okrem toho sú výhľady možné aj z okolia pod vrcholom. Smerom od Poruby je pekný výhľad na celú Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Malofatranský Kľak a Martinské hole. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Západné Tatry. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.

Šútovské sedlo (529 m n.m.) je sedlo ležiace v Malej Magure, podcelku Strážovských vrchoch nad mestom Bojnice. Ide o významnú turistickú a cykloturistickú križovatku. Zo sedla nie sú výhľady do okolia. Je tu však možnosť opekania a oddychu na okolitých lúkach.