Prochot (540 m.n.m.) je obec nachádzajúca sa pod vrcholom Vtáčnika. Počiatky osídlenia Prochota zasahujú pravdepodobne do 8. až 5. storočia, do staršej doby železnej. Vyplýva to z nálezu brondzovej spony – fibuly, ktorá slúžila ako ozdoba na zapnutie plášťa. Bola nájdená na cintoríne a odovzdaná múzeu v Martine. S počiatkom osídlenia obce úzko súviseli tri činnosti osadníkov: rúbanie lesov, pálenie dreveného uhlia, a kolčovanie.

Uhliarstvo pretrvalo v obci celé stáročia a celkom zaniklo až po I. svetovej vojne. Prvú obecnú pílu na pílenie reziva z domácich surovín s dreveným gátrom postavili v minulom storočí a zanikla pre opotrebovanosť. Drevorúbačstvo sa však dožilo našich čias pravdaže v inej podobe a na inej úrovni. Niekoľko rokov sa v obci ťažila strieborná, olovená a medená ruda, našli sa aj náleziská hnedého a čierneho uhlia. Hlboké korene zapustilo aj furmánčenie.Čiernym písmom sa do histórie obce zapísal 21. január a 18. marec 1945, kedy bola obec vypálená. Zostalo len päť domov a niekoľko hospodárskych budov. Obyvatelia zostali bez príbytkov. I keď sa po skončení vojny začalo s výstavbou život v obci bol dlhé roky poznačený týmto ťažkým obdobím.

Pokutský vodopád (970 m n.m.) je najväčším vodopádom v CHKO Ponitrie a zároveň jediným známejším a výraznejším v pohorí Vtáčnik. Pokutský potok, resp. jeden z jeho kratších bočných prítokov tu padá cez sústavu krásnych kolmo zrezaných andezitov. Najvhodnejším obdobím pre návštevu Pokutského vodopádu je jar, prípadne obdobie po veľkých dažďoch, kedy je v potoku najviac vody, osobité čaro má však vodopád i v zime, keď zamrzne. V období sucha je veľmi nevýrazný. Pokutský vodopád sa nachádza mimo značeného chodníka, nie je však zložité sa k nemu dostať. Zo značeného turistického chodníka vedúceho z obce Kľak na vrch Vtáčnik treba pri Partizánskej chate odbočiť vpravo na neznačenú cestu; druhá možnosť je použiť prevažne asfaltovú cestu vedúcu popri Pokutskom potoku z južného konca obce Ostrý Grúň.

Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik. Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina.

Vtáčnik je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany.  Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.

Kláštorská skala (1 279 m.n.m.)  je tretí najvyšší vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria nad obcou Kľak a pokrýva ho zmiešaný les. Nadväzuje na masív najvyššieho vrchu Vtáčnik a v podobe hrebeňa vedie juhozápadným smerom. Ide o najvýznamnejšie skalné mesto Vtáčnika. Tvorí ju skupina skalných pilierov prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén. Ponúka výhľady na Pohronie a na Hornonitriansku kotlinu. Pomenovanie dostala podľa tvaru otvoru v skale pripomínajúceho kríž.

Kamenec pod Vtáčnikom (285 m.n.m.) - leží v južnej časti Hornonitrianskej kotliny na západnom úpätí pohoria Vtáčnik. Obec vznikla v 20. storočí spojením Dolného a Horného Kamenca. V obci bolo objavené hradisko so sídliskovými mladohalštattskými nálezmi. História osídlenia teda siaha až do Halštatskej doby (800 – 400 pred Kr.). Z tejto doby sa našli prvé stopy človeka, ktorý podľa nálezov zostal prítomný v tejto lokalite až do stredoveku.