Krupinská planina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria. Zo západu je ohraničená Štiavnickými vrchmi, zo severu Javorím, z východu Ostrôžkami a z juhu Podunajskou pahorkatinou a Ipeľskou brázdou.
Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 775 m n. m. vysoký Kopaný závoz neďaleko obce Senohrad, ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný. Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m.

Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.
Nachádza sa tu Vojenský výcvikový priestor Lešť, ktorý je neprístupný pre verejnosť, patrí medzi najznámejšie výcvikové priestory v strednej Európe.

Rozhľadňa Prašný vrch (513 m n.m.) je najstaršia rozhľadňa v okrese, postavená bola ešte v roku 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5 m nad úrovňou terénu. Rozhľadňa je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine).

Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom. Výhľad je takmer kruhový. Okrem maďarských vrchov zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Celkom možno pozorovať až 16 slovenských a maďarských pohorí.

Hrušov (349 m n.m.) je obec v okrese Veľký Krtíš. Nachádza sa na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej pahorkatiny. Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Ako kedysi žili ľudia, priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko sa našlo v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom.

Za návštevu stojí múzeum v miestnom ľudovom dome so zachovalou pecou na pečenie chleba, vinné pivnice vytesané do mäkkého tufového podložia. V obci sa nachádza viacero ľudových domov, dom č. 178 je pamiatkovo chránený. Ide o troj-priestorový obdĺžnikový objekt usadlosti zo začiatku 20. storočia.

Hontianska paráda v Hrušove je vrcholným podujatím a prezentáciou obce Hrušov, ale zároveň i vrcholným prezentačným podujatím ľudovej tradičnej kultúry Hontu. Dáva návštevníkom do povedomia bohaté kultúrne tradície nášho ľudu a to nielen tým, že predstavuje ľudovú kultúru javiskovou formou, ale predovšetkým tým, že návštevníkom priblíži, z čoho kultúrne dedičstvo pramení a k tomu sú prispôsobené 4 programové úrovne:

1. Život na lazoch - živé ukážky ručnej žatvy, mlátenia obilia, pečenia chleba v kamenných peciach, pálenia dreveného uhlia a kresania dreva a kameňa.

2. Remeselníci z celého Slovenska a zahraničia na festivale každoročne prezentujú svoju zručnosť.

3. Hontianske dvory ako priestor pre ochutnávku, zábavu, ale i prezentáciu okolitých obcí.

4. Scénické programy na amfiteátri folklóristov z Hontu, z iných regiónov Slovnenska i zahraničia.