Rakša (502 m n.m.) leží na hornom Turci, 4 km severovýchodne od centra Turčianskych Teplíc. Je lokalizovaná v Turčianskej kotline, na podhorí Veľkej Fatry. Prvá zmienka o obci je z roku 1277, kedy sa spomínala ako Roxa. Vznikla zlúčením Rakše s obcou Nedozor (prvá zmienka v roku 1264). Žil tu Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870), slovenský básnik, filológ a politik, národný buditeľ, evanjelický farár, predseda spolku Tatrín. V jeho rodnom dome bola zriadená stála expozícia. Okrem toho tu pôsobil Ján Ursíny (1896 – 1972), predstaviteľ agrárneho hnutia na Slovensku, spoluzakladateľ ilegálnej SNR, stál pri zrode Demokratickej strany. Podpredseda vlády za Demokratickú stranu, účastník protifašistického odboja. Jedným z najvýraznejších prvkov obce je obecná zvonica. Hoci to zdroje priamo neuvádzajú, názov Rakša je v slovenčine aj starší výraz pre „vlčicu“. V Turci sa často zachovali staré slovanské názvy, takže je možné, že obec nesie meno podľa divokej fauny v minulosti.

Drienok (1 267,6 m n.m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry, v podcelku Bralnatá Fatra. Je jedným z najikonickejších vrcholov Turca – jeho trojuholníkový profil je viditeľný z veľkej časti kotliny. Vrchol poskytuje kruhový výhľad na Turčianske Teplice a na západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu. Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami. Pri dobrom počasí je možné kochať sa výhľadmi na Malú Fatru, Nízke Tatry či Západné Tatry. Drienok leží v oblasti, kde sa mieša karpatská vápencová flóra s horskými lúčnymi spoločenstvami.

Révaiovský prameň (550 m n.m.) leží východne od Mošoviec, na úpätí Veľkej Fatry, v smere na Rakšu a dolinu Do Lúčok. Je to ľahko dostupné miesto – vhodné ako krátka zastávka pri prechádzke alebo ako bod na trase smerom na Drienok či Blatnickú dolinu. Ide o studničku, resp. prameň s upraveným okolím. Okolie je tiché, obklopené lesmi a lúkami typickými pre juhozápadnú časť Veľkej Fatry. Názov odkazuje na šľachtický rod Révaiovcov, ktorí vlastnili Mošovce a okolité panstvá niekoľko storočí. Révaiovci mali v Mošovciach veľký vplyv – patrili im lesy, mlyny, kúrie aj hospodárske objekty.

Mošovce (484 m n.m.) patria medzi najväčšie a najhistorickejšie obce Turca. Ležia v okrese Turčianske Teplice a ich dejiny siahajú viac než 770 rokov dozadu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. Najstaršie sídlisko nieslo názov Machyuch, dnešný Starý rad. Druhé sídlisko Terra Moys dalo obci meno – znamená „Zem Mojšova“, pravdepodobne podľa muža menom Mojš (skrátenina mena Mojtech). V 16. storočí boli Mošovce najľudnatejšou obcou v Turci a významným remeselníckym centrom. V roku 1378 udelil Mošovciam mestské práva kráľ Ľudovít I. Obec bola známa remeslami: obuvníctvo, kožušníctvo, olejkárstvo a obchod. V 16. storočí tu fungovala latinská evanjelická škola – jedna z najvýznamnejších v regióne. Mošovce boli dlhé stáročia majetkom rodu Révaiovcov, ktorí tu zanechali výraznú stopu – kaštieľ, hospodárske objekty, lesy, rybníky.

Dominantou obce je Révaiovský kaštieľ obkolesený rozsiahlym anglickým parkom. Obsahuje záhradný pavilón (skleník) z okolo roku 1800. V obci sa nachádza viacero historických objektov, ktoré dokumentujú jej bohaté dejiny. Najstaršou časťou obce je Starý hrad, pôvodne sídlisko Machyuch. Zaujímavou je aj tradičná zástavba s historickým pôdorysom prezývaná Vidrmoch. Na mieste rodného domu významného slovenského básnika Jána Kollára sa nachádza rekonštrukcia pôvodnej drevenice s malým múzeom. V zadnej časti pozemku nájdeme dochovanú orignálnu sýpku Kollárovcov. Vstup do domu lemuje brána s kollárovým citátom „Slávme slávne slávu Slávov slávnych”.