Starý Smokovec (1 010 m n.m.) bol vybudovaný pod končiarmi Slavkovského štítu a má kúpeľný charakter s prameňom kyselky. Osada je križovatkou železničných tratí úzkorozchodnej tatranskej elektrifikovanej železnice, ktoré vedú do Popradu, Tatranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Z osady vedie pozemná lanová dráha na Hrebienok.

Hrebienok (1 285 m n.m.) je významným turistickým a lyžiarskym strediskom. V okolí Hrebienku sa nachádzajú viaceré historicky známe tatranské chaty – Rainerova chata, Bíliková chata a Zamkovského chata. Z Hrebienka vychádzajú mnohé značkované turistické chodníky, hlavne do Malej a Veľkej studenej doliny, na Slavkovský štít, na Skalnaté pleso a do Slavkovskej doliny a sú z neho pekné výhľady na končiare Vysokých Tatier a do Podtatranskej kotliny.

Sliezsky dom (1 670 m n.m.) je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, nad Velickým plesom vo Vysokých Tatrách. Prvá chata nad Velickým plesom bola Blásyho chata, postavená na severovýchodnom brehu iniciatívou Eduarda Blasyho, ktorý bol riaditeľom Starého Smokovca. Budovu, postavenú v roku 1871, o dva roky neskôr zmietla lavína. V roku 1895 Uhorský karpatský spolok na juhozápadnom brehu Velického plesa vybudoval chatu Sliezsky dom. Chata bola stavebne rozšírená v rokoch 1908 a 1943, ale v roku 1962 vyhorela. Na jej miesto bol o šesť rokov postavený súčasný horský hotel. Ide o najvyššie položený horský hotel na Slovensku. Na Sliezskom dome oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri druhej návšteve Slovenska v roku 1995, ktorý pri svojej návšteve vysvätil drevený kríž, osadený na jeho počesť nad Sliezskym domom.

Velická dolina je 6,5 km dlhá terasovitá skalnatá dolina, ktorá sa rozprestiera východne od úpätia rázsochy Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách. Dolina je národnou prírodnou rezerváciou a pomenovaná podľa osady Veľká, ktorá je súčasťou Popradu. Dolinou preteká Velický potok. Do plesa padá pekný Velický vodopád, ktorý je prezývaný ako „Večný dážď“. V strede Velickej doliny sa nachádza príťažlivá trávnatá časť nazývaná tiež Kvetnica, ktorá vyniká najmä svojou kvetenou alpínskeho vegetačného stupňa. Kvetnica bola kedysi dnom plesa, ktoré postupne zaniklo. Dnes sa v nej nachádza len Dlhé pleso (1 939 m. n. m.). Okrem toho sa vyššie nachádzajú dve Horné Velické plesá.

Jámske pleso (1 447 m.n.m.) sa nachádza vedľa Tatranskej magistrály. Patrí do Važeckej doliny a svoje meno dostalo podľa vrchola Jamy (1572 m.n.m.) na poslednom výbežku Kriváňa. Jazero má veľmi čistú vodu, hlboké je asi 4,2 metra a rozlohu má asi 0,69 ha. Na východnom brehu plesa si známy turista a záchranár Gustáv Nedobrý postavil súkromnú chatu, ktorá v roku 1943 vyhorela. Zvyšok chaty v roku 1944 zničili ustupujúce nemecké vojská. Na pamiatku hrdinov SNP pri západnom brehu plesa správa TANAP-u vysadila limbový háj.

Štrbské pleso (1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významným športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky. Z osady je krásny výhľad na okolité končiare.