Šumiac (880 m n.m.) je historicky jedna z najzápadnejších obcí v minulosti osídlených rusínskym obyvateľstvom. Nachádza sa na úpätí hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, pod Kráľovou hoľou, na ktorú z obce vedie cesta. Názov obce je odvodený od šumiackych lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona.
Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valašskom práve. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listina je doložená až v roku 1575. Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573, patrila Muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí úplne poslovenčení. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva, predajom šindľov. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo pastierstvo, furmanstvo, drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia. V 17. storočí tu bola píla a sklenená huta. Ťažila sa tiež olovená a zinková ruda. V roku 1898 Šumiac zachvátil veľký požiar. Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, oslobodená bola 23. januára 1945. Od roku 1960 patrí k obci aj osada Červená Skala.
Predné sedlo (1 451 m n. m.) je nevýrazné horské sedlo v Nízkych Tatrách, na južnom úpätí Kráľovej hole nad obcou Šumiac. Nachádza sa vo východnej časti Kráľovohoľských Tatier, na južnom okraji časti Kráľova hoľa. Priamo v sedle bola postavená celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Ponúka možnosť občerstvenia a núdzového prenocovania. Pôvodný účel drevenej budovy bol úkryt pre ratrak, ktorý udržiaval horskú cestu k vysielaču na vrchole Kráľovej hole. Roky nevyužívaná budova chátrala až do roku 2015, kedy dvojica nadšencov začala objekt rekonštruovať. Po obnovení bola verejnosti sprístupnená v júni 2018.
Kráľova hoľa (1 948 m.n.m.) je mohutná rozložitá hoľa, ktorá je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier. Vrchol tvorí rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami.
Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2.svetovej vojny pripomína reliéf na obelisku. Vrchol je dôležitým triangulačným bodom Slovenska. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica. Z vrcholu sú za priaznivého počasie krásne výhľady do širokého okolia.
Orlová (1 840 m n.m.) patrí k najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Výrazná kužeľovitá hora leží na hlavnom hrebeni horstva, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry. Ako okolité vrchy aj Orlová má trávnatý vrchol s množstvom skalných útvarov, poskytujúci široký rozhľad na Horehronské podolie. Na jednom z predvrcholov Orlovej je osadený kovový dvojkríž, na hlavnom vrchole sa však podobná ozdoba nenachádza.
Andrejcová, útulňa (1 410 m.n.m.) sa nachádza na hrebeni Nízkych Tatier, v sedle pod rovnomenným vrchom, nad obcou Pohorelá. Je nepretržite otvorená. Ide o ojedinelé miesto na hrebeni Nízkych Tatier, kde je dovolené prenocovanie. Prechádza postupnou rekonštrukciou, no jej funkcia ostáva zachovaná. Jej základ tvorí podmurovaná zrubová stavba so šindľovou strechou a stropom z dosák. Samotná výstavba začala v máji 1968 a z veľkej časti boli použité lokálne suroviny; kameň a drevo. Upravený bol i blízky prameň a postavená latrína a v októbri 1968 bola stavba skolaudovaná. Správu a údržbu vykonávala Horská služba Nízke Tatry Sever, v súčasnosti sa o objekt starajú najbližšie obce – Liptovská Teplička, Pohorelá a Heľpa.
Pohorelá (764 m.n.m.) sa nachádza na hornom toku Hrona, na úpätí Nízkych Tatier na Slovenského Rudohoria. Údolím prechádzala od praveku diaľková cesta medzi územím Spiša a Horehronia, čo dokladajú archeologické nálezy. Prvá zmienka o obci sa zachovala zo začiatku 17. storočia. V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň. Pohorelá patrí medzi najväčšie obce Horehronia.
