Višňové (450 m n.m.) je obec nachádzajúca sa vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry. Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová, Úplaz, Minčol, Horná i Dolná roveň a Valientov diel.
Najstaršími dôkazmi osídlenia okolia obce je popolnicové pohrebisko z bronzovej doby, kedy ľud lužickej kultúry obýval návršie v susednej Rosine, len niekoľko sto metrov od súčasnej hranice chotára Višňového. Vtedajší osídlenci sa zaiste pohybovali aj mimo vymedzený priestor svojho sídla. Archeologický prieskum počas výstavby diaľnice odhalil v blízkosti obce črepy pravekej keramiky, predbežne datovanej do doby bronzovej a železnej. Počas tohto prieskumu boli pri hranici s turianskym chotárom objavené tiež nateraz nedatované pozostatky mohylových objektov. Priamym svedectvom osídlenia chotára boli aj slovanské mohyly z 9. storočia na severných svahoch vrchu Hoblík, ktoré však boli zničené poľnohospodárskou činnosťou.
O pôvode názvu jestvujú tri teórie; prvá hovorí o založení dediny na mieste zarastenom višňami, druhá odvodzuje pomenovanie podľa vyvýšeného položenia (nadmorskej výšky), na ktorom bola obec založená, tretia odvodzuje názov od priezviska dedičného richtára Višňovského. Vďaka zázračným uzdraveniam v kostole sv. Mikuláša koncom 17. storočia sa z obce stalo pútnické miesto.
Minčol (1 364 m.n.m.) je lúčnatý vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Je druhým najväčším vrcholom Lúčanskej Fatry. Na vrchole je umiestnený veľký kovový dvojkríž. Nachádza sa tu križovatka viacerých turistických značiek. Z vrcholu je kruhový výhľad na Žilinskú, Turčiansku kotlinu, na Malú a Veľkú Fatru.
Za priaznivých podmienok možno obdivovať končiare Vysokých i Nízkych Tatier, Veľký Choč, Oravské i Kysucké Beskydy, Lysú horu, Radhošť aj Veľkú Javorinu nad Starou Turou. V okolí vrcholu sa počas druhej svetovej vojny odohrali silné boje, čoho dokladom je aj pamätník na úpätí kopca. Na jeho svahoch sú dodnes pozostatky zákopov a expozícia zbraní.
Krížava (1 458 m.n.m.) je nevýrazný hôľnatý vrchol na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Je ľahko rozpoznateľný podľa vysielača na svojom vrchole. Vrchol Krížavy leží v najatraktívnejšej lúčnatej časti hrebeňa so stálymi výhľadmi. Poskytuje pekné výhľady do širokého okolia, hlavne na vrcholy pohoria Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky či Strážovské vrchy. Krížava je vďaka pracovisku pre riadenie letovej prevádzky známa v celej Európe.
Martinské hole sú najväčším rekreačným a turistickým strediskom v Lúčanskej Malej Fatre, západne od mesta Martin, na južnom svahu vrcholu Krížava. Stredisko zimných športov má názov Winter Park Martinky, letné stredisko Summer Park Martinky. V stredisku sa nachádza Chata na Martinských holiach.
Prvá zmienka o Martinských holiach v súvislosti so športovými aktivitami je z roku 1921, kedy bol založený Klub československých turistov Sokol a začala sa tu výstavba objektov. Počas druhej svetovej vojny boli všetky chaty a objekty vypálené. Prvý lyžiarsky vlek bol postavený v roku 1957 a sedačková lanovka v roku 1974, ktorej prevádzka bola ukončená 30. apríla 2005.
Veľká lúka (1475,5 m n. m.) je široký trávnatý vrch, podľa ktorého je pomenovaný veľký podcelok Malej Fatry, tzv. Lúčanská Malá Fatra. Vďaka ľahkej dostupnosti a blízkosti strediska Martinky je hojne navštevovaný. Križuje sa tu niekoľko turistických chodníkov. Na vrchu sa nachádza dnes už nefunkčný 60 m vysoký vysielač, ktorý svojho času patril k najvýkonnejším na Slovensku. Veľká lúka je bohatá na porasty kosodreviny a čučoriedok, ale i na zamokrené rašeliniská, ktoré sú po daždi ťažko priechodné. Vrchol Veľkej lúky je vynikajúcim vyhliadkovým bodom. Možno odtiaľto obdivovať masívy Veľkej a Malej Fatry, Žilinskú i Turčiansku kotlinu.
Veterné (1 441,6 m n. m.) je hôľnatý vrchol na hlavnom hrebeni Lúčanskej časti Malej Fatry. Ide o tretí najvyšší vrchol tejto časti Malej Fatry. Nachádza sa v hlavnom hrebeni, medzi Vidlicou a Hornou Lúkou. Vrch je v nižších polohách zalesnený, vrcholová časť je však hôľna, vďaka čomu sa z nej naskytajú krásne výhľady na všetky svetové strany. Možno odtiaľto pozorovať celú Malú Fatru, ale tiež pohoria Veľká Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky a ďalšie. Nevýhodou hôľneho charakteru je silný vietor, s ktorým sa tu stretneme temer vždy, a ktorý vrchu vtisol i pomenovanie. Na jeho svahoch sú husté porasty čučoriedky obyčajnej.
Kuneradský zámok (600 m n.m.) sa nachádza v Svitačovej doline pri Rajeckých Tepliciach. Stavba je postavená v štýle modernej secesie podľa francúzskej architektúry. Kaštieľ dopĺňajú nárožné veže, vikiere, terasy s arkádami, vonkajšie schodiská a park. K kaštieľu bola postavená kaplnka svätej Terezky Ježiškovej. Pôvodne bol kaštieľ moderne zariadený a pripojený na vlastnú vodnú elektráreň. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký kaštieľ pre vtedajších cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Františka Jozefa a Viliama II. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tento zámer neuskutočnil. Slúžil ako rodinné sídlo. Neskôr počas SNP mala v zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Preto ho 25. septembra 1944 nemecké jednotky vypálili. Dnes tu je osadená pamätná tabuľa.
Po rekonštrukcii v roku 1959 zámok slúžil na liečenie ochorení dýchacích ciest ako Liečebňa SNP Kunerad. Ďalšia rekonštrukcia prebehla v roku 1974. Počas rekonštrukcie, 10. marca 2010 zasiahol strechu kaštieľa veľký požiar. Po ôsmych rokoch, 20. októbra 2018 chátrajúci zámok opäť vyhorel.
