COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Hostýnske vrchy
Dátum konania:
19.05.2023 - 21.05.2023
Cieľ:
Hostýnske vrchy - Hostýnske vrchy
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Na podporu organizácie tohto podujatia boli použité prostriedky z 2% dane z príjmov.

Celková náročnosť:

stredne náročné, celková dĺžka: 42,6 km, celkové prevýšenie: 1 796 m.

Trasy:

Piatok, 19.05.2023: Podhradní Lhota - Zrúcanina hradu Zubřič - Hrad Šamburk - Pod Černou Bařinou - Černá Bařina - Rozhľadňa Kelčský Javorník - Jehelník - Čerňava - Penzión pod Kyčerou.

Sobota, 20.05.2023: Presun autobusom do obce Držková - Vlčková - Zrúcanina hradu Lukov - U Obrázku - Lukovské Polesí - Býčí skaly - Pod Oklukem - Holý vrch rázc. - U tří kamenů - Pod Kyčerou - Penzión pod Kyčerou.

Nedeľa, 21.05.2023: Penzión pod Kyčerou - U Tří kamenů - Holý vrch ráz. - Klapinov rázcestie - Rožnovjačka - Zrúcanina hradu Obřaný - Rožnovjačka - Kozlůvky rázcestie - Chvalčov u Revíru - Kopec a katolícke pútnické miesto Hostýn - Bystřice pod Hostýnem.

Náročnosť:

Piatok, 19.05.2023: dĺžka trasy: 11,6 km, prevýšenie: 633 m, čas pochodu: 4:30 h.

Sobota, 20.05.2023: dĺžka trasy: 17 km, prevýšenie: 715 m, čas pochodu: 5:55 h.

Nedeľa, 21.05.2023: dĺžka trasy: 14 km, prevýšenie: 448 m, čas pochodu: 4:35 h.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor pešej turistiky II. kvalifikačného stupňa.

E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0903 575 211.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Hostýnske vrchy

Popis

Zrúcanina hradu Zubřič (522 m n.m.) nazývaný aj ako Nový Šaumburk je zrúcanina hradu, ktorá leží 0,5 km južne od obce Podhradní Lhota v okrese Kroměříž. Tento hrad nahradil svojho predchodcu - hrad Šaumburk. Prvýkrát sa uvádza roku 1360. Na počiatku 15. storočia ho pre nedostatok peňazí zastavil olomoucký biskup Jan XI. Mráz. Od roku 1416 mali hrad v zástave vladykovia z Bítova u Bílovca. Z tohto rodu istý Mikuláš tu podnikal lúpežné výpravy a tak bol hrad roku 1451 moravským zemským hajtmanom vykúpený a zničený. Hrad bol pravdepodobne neskôr obnovený, ale skazu dovŕšilo uhorské vojsko za česko-uhorských vojen. Hrad má súvislosť s neďalekým hradom Šaumburk. Dodnes sa zachovali iba priekopy, valy a neveľký kus plášťovej steny. Z miesta pozostatkov hradu sa naskytujú pekné rozhľady do okolia.

Zrúcanina hradu Šamburk (608 m n.m.) je zaniknutý hrad, ktorý leží západne od obce Rajnochovice, na kopci Hrad, v okrese Kroměříž. Od roku 1973 je chránený ako kulturna pamiatka. Hrad nechal postaviť po roku 1272 olomoucký biskup Bruno zo Schauenburu ako svoje reprezentatívne sídlo a pomenoval ho podľa svojho rodného sídloa v Dolnom Sasku. Šlo o rozsiahly obdĺžnikový hrad o rozmeroch 120 × 50 metrov. Na juhu bol vybavený desať metrov širokou hradnou priekopou s padacím mostom. V roku 1275 bol hrad už natoľko rozostavaný, že sa na ňom uvádza Mikuláš z Choryně. Po smrti biskupa Bruna bol hrad poškodený, ale neskôr bol opravený a v roku 1307 bol opäť plne funkčný. V rokoch 1320–1325 sa na ňom nachádzal purkrabský úrad, ale hrad pre svoju rozlohu a nákladnú údržbu neskôr zanikol. Niekedy v polovici 14. storočia ho nahradil blízky Nový Šaumburk. Posledná zmienka pochádza z roku 1325. Dochované sú reliéfne zvyšky a obrysy budov, hradieb, ktoré je v súčasnosti náročnejšie rozoznať. Dobre pozorovateľná je hlboká šijová priekopa na čele hradu a kamenné ostenie dverí. V podstatnej časti je areál hradu zalesnený.

Rozhľadňa Kelčský Javorník (865 m n.m.) je nová, 35 metrov vysoká rozhľadňa, ktorá bola navrhnutá ta, aby citlivo zapadala do okolitej prírody. Hlavným prvkom je 12 ohýbaných lamiel zo smrekovcového dreva pripomínajúce hodinový ciferník. Z kruhového schodiska bez obvodových stien je možné pozorovať okolitú krajinu počas celej doby výstupu na hlavnú vyhliadkovú plošinu. Potrebné je zdolať 156 schodov. Otvorená bola slávnostne v roku 2015 a odvtedy je voľne prístupná pre všetkých návštevníkov. Nahradilo pôvodnú drevenú rozhľadňu, ktorá musela byť z bezpečnostných dôvodov zbúraná. Pri dobrej viditeľnosti sa dá pozorovať slovenská Malá Fatra, Považský Inovec, Strážovské vrchy a takisto i Biele Karpaty. Na západe možno zbadať kopulu katedrály na Sv. Hostýne. Vyhliadková plošina poskytuje výhľad na celé Hostýnske vrchy, takisto sa dali zazrieť línie Beskýd.

Zrúcanina hradu Lukov (471 m n.m.) sa nachádza na juhozápade Hostýnskych vrchov, asi 2km od obce Lukov, neďaleko Zlína. Svojou rozlohou sa zaraďuje medzi jeden z najväčších hradov na Morave. V súčasnosti ide o zrúcaninu gotického hradu so zachovalým pilierovým mostom a vstupnou bránou. Hrad má rozsiahlu históriu a je opradený viacerými povesťami, z ktorých najznámejšia je o zakopanom poklade teplárov, ktorý by mal byť ukrytý v podzemných chodbách. Hrad je zasadený do jedinečnej prírody. Okolo hradu sú viditeľné skalné steny nazývané Králky, pamätný Valdštejnov dub či rybník Bezedník ukrytý v lesoch pod hradom. Počiatky hradu siahajú do prvej tretiny 13. storočia. Z tejto doby pochádzajú fragmenty kamenných prvkov, ktoré dokladajú pôsobenie kamenárov významnej velehradskej stavebnej hute. Na začiatku 14. storočia bol v držaní mocného rodu Šternberkov. V dobe česko – uhorských vojen bol hrad dobytý a vypálený vojskami uhorského kráľa Mateja Korvína. V tejto dobe pravdepodobne vznikol dolný hrad s vežou. Lukov sa v dobe tridsaťročnej vojny stal niekoľkokrát centrom povstania miestneho obyvateľstva, pričom hrad získali Švédi. Hrad neskôr postupne strácal svoj význam a na konci 18. storočia bol úplne opustený. Hrad v súčasnosti prechádza postupnou rekonštrukciou. Opravená bola vstupná veža a niektoré miestnosti. Vstup je spoplatnený.

Býčí skaly (637 m n.m.) sa nachádzajú v Hostýnskych vrchoch. Ide o niekoľko desiatok metrov dlhý skalný útvar, ktorý dosahuje výšku 8 metrov. Tvorí ho previsnutá skalná stena. Jeden vystupujúci blok pripomína nedorobenú hlavu sochy Moai z Veľkonočného ostrova. V tejto oblasti bola vyhlásená prírodná pamiatka Ondřejovisko. Predmetom ochrany sú skalnaté svahy s porastom buka, javora a brestu.

Zrúcanina hradu Obřaný (704 m n.m.) je skromná zrúcanina nachádzajúca sa na strmom kopci v Hostýnskych vrchoch. Pôvodný gotický hrad bol založený okolo roku 1365. Hrad sa nikdy nepodarilo úplne dokončiť a v priebehu husitských vojen bol opustený. Hrad slúžil pol storočia ako správne centrum panstva, ale v priebehu prvej štvrtiny 15. storočia došlo k jeho definitívnemu zániku. Zachovalo sa torzo hradby a valcovité veže. Hrad bol dlho považovaný za najvyšší položený hrad na území Moravy, resp. aspoň v jej časti na východ od rieky Morava, ale tento primát stratil v prospech svojho neďalekého suseda. Spolu s vrcholom Hostýna s bazilikou a vrchmi  Skalný a Čerňava vytvárajú výraznú dominantu krajiny Hostýnskych vrchov. Tento typ hradu, stavaný na pretiahnutom hrebeni a na oboch koncoch chránený vežami, má v hradnej architektúre niekoľko analógii na území Česka. Podobný je Hrad Trosky.

Kopec a katolícke pútnické miesto Hostýn (735 m n.m.) sa nachádza v Hostýnskych vrchoch, neďaleko Zlína. Patrí medzi významné pútnické miesta na Morave. Podľa archeologických nálezov sa na Hostýne nachádzalo rozľahlé praveké hradisko opevnené valom. Lokalita v blízkosti Moravskej brány, ktorou viedla Jantárová cesta, mala strategickú polohu. Najstaršie opevnenie vybudoval v období popolnicových polí ľud lužickej kultúry okolo roku 1200 pred Kristom, ktorý vystriedal v dobe bronzovej ľud sliezskej skupiny a neskôr v období Halštatu i ľud platenickej kultúry. Opevnenie následne vylepšili Kelti, ktorých napokon vystriedali Slovania. Podľa nepodloženej povesti sa na vrchu ukrývali obyvatelia z okolia pri mongolskom vpáde v roku 1241. Pravdepodobne už okolo roku 1544 bola na vrchole postavená kaplnka Panny Márie (ktorú rozšírili v 1658) a už z roku 1567 pochádza prvá správa o púti na Hostýn. Výstavba súčasnej baziliky trvala od roku 1721 do 1748, kedy ju vysvätil 28. júla kardinál Julius Troyer. Pútnikom slúžil hostinec, no po reformách Jozefa II. boli v roku 1784 púte zakázané. K obnoveniu chrámu i pútí došlo až v roku 1840. Na konci 19. storočia pribudla na najvyššom mieste kamenná rozhľadňa a v roku 1903 krížová cesta.

Rozhľadňa na Hostýne (735 m n.m.) je kamenná rozhľadňa nachádzajúca sa nad areálom pútnického miesta na Hostýne, ktorú v roku 1897 nechala postaviť Matica svätohostýnska. Táto okrúhla stavba niesla pôvodne vyhliadkovú vežičku a meno cisára Františka Jozefa I. Neskôr bola vežička odstránená a nahradená vyhliadkovou terasou, z ktorej možno pozorovať pekný kus Moravy, v prvom rade Hostýnske vrchy a rovinatú oblasť Haná.

Bystřice pod Hostýnem (315 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v okrese Zlín, na úpätí Hostýnskych vrchoch, priamo pod pamätnou moravskou horou Svätý Hostýn. V meste vyniká predovšetkým zámok s múzeom keramiky a s miestnosťami, ktoré obývala rodina slávneho generála Laudona. Zámok je ojedinelou ukážkou postupnej modernizácie pánskych sídiel. Staré budovy boli ponechané a postupne sa k nim pristavovali nové budovy, ktoré lepšie vyhovovali požiadavkám danej doby. Z obce  pochádza slávna „thonetka“, teda nadčasová elegantná stolička, ktorá sa zaraďuje medzi ikony designu. Vyrobená bola v miestnom závode na výrobu ohýbaného nábytku. Tradícia výrobu stoličiek, kresiel, barových stoličiek, stolov a vešiakov sa tu zanechala dodnes.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Júl 2023  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
       1  2
  3  4  6  7  8  9
101112131416
17181920212223
242526272830
31