Chlebnice (594 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na Orave, v Oravskej vrchovine. Zachované písomné pramene potvrdzujú existenciu Chlebníc v polovici 16. storočia. Obec Chlebnice sa v písomných prameňoch prvý raz spomína v roku 1554 ako „Chlewnica“, valašská osada. Obec vznikla pred príchodom Fraňa Thurzu na Oravu, pred rokom 1556. Doterajšie archeologické nálezy v bezprostrednej blízkosti obce potvrdzujú, že praveký človek dobre poznal okolie dnešných Chlebníc, o čom svedčí aj časť obce, pod názvom Žiar, v ktorej mohlo byť jeho kultové miesto. V minulosti sa v obci nachádzalo až 5 mlynov. V súčasnosti však nie je zachovaný ani jeden z nich.

Zaujímavosťou katastra obce je minerálny prameň. Ide o studňu viazanú na flyšové zuberecké súvrstvia. Je málo výdatný s teplotou okolo 10 °C, slabo zásaditej reakcie s mineralizáciou. Ďalšou zaujímavosťou je jaskyňa Hunkovo, ktorá vznikla tektonickými poruchami, posúvaním horniny a rozostupovaním jej dvoch priliehajúcich častí. Nachádza sa od hranice s Liptovom, od Malatinej smerom k Chlebniciam po hrebeni.

Malé Borové (904 m n.m.) je malebná dedinka nachádzajúca sa v Oravskej pahorkatine. Obec je známa súborom ľudových domov. Ide o zrubové troj-priestorové stavby so sedlovou strechou, často s vysokou podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou. Prechádzka medzi drevenicami pripomína obývaný skanzen.

Veľké Borové (835 m n.m.) je malá horská obec, ktorá sa rozprestiera na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy a na pomedzí Liptova a Oravy. Leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikro-región, zdieľajúci spoločnú históriu.

Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka z roku 1646. Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom. Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.

9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti.