COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Šomoška
Dátum konania:
26.10.2019
Cieľ:
Šomoška - Hajnáčka - Cérova vrchovina
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Na podporu organizácie tohto podujatia boli použité prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Hajnáčka - Hajnáčka, hrad - Hajnáčka - Tilič - Pohanský hrad - Monica, sedlo - Obručná - Mačacia - Bukovinský potok - Šomoška, hrad - Somoskő.

Náročnosť:

stredne náročné, dĺžka trasy: 18 km, prevýšenie: 855 m, čas pochodu: 5:25 h.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor II. triedy pešej turistiky

E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0903 575 211.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Šomoška - Hajnáčka

Popis

Hajnáčka (224 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na Gemeri, v Cérovej vrchovine. Obec sa vyvinula z majera pod hradom Hajnáčka. Mala roľnícko-pastiersky ráz. Patrila pôvodnému hradnému panstvu Hajnáčka, v novoveku viacerým zemianskym rodinám. Za tureckej okupácie sa zmenila na samotu, potom sa postupne zaľudňovala. V obci sa nachádza kaplnka z 18. storočia, klasicistický kaštieľ z roku 1820. Najvýznamnejšou pamiatkou sú zrúcaniny gotického hradu.

Zrúcanina hradu Hajnáčka
(355 m n.m.) sa nachádza v Cerovej vrchovine, na vulkanickom brale vytvorenom vyvrelinou čadiča na vrchole homoľovitého kopca nad obcou Hajnáčka. O hrade je prvá zmienka v r. 1245. Vznikol ako kráľovský na mieste staršej pevnosti. Stal sa sídlom panstva, ku ktorému v polovici 15. storočia patrilo 15 obcí. V 16. a 17. storočí bol významným bodom proti-tureckej obrannej línie. V roku 1545 ho na rok obsadili Turci a nakrátko aj koncom storočia. V 17. storočí bol prestavaný, v 18. storočí spustol.

Zachovali sa len nepatrné zvyšky múrov skutočne ťažko prístupnej časti hradu s palácom a podkovovitou baštou. Pozorným bádaním môžeme objaviť zvyšky hradných múrov a vysekané schodište v hradnej skale, ktorá tvorila na mnohých miestach časť hradieb i vnútornej architektúry. V najvyššej časti stála kedysi menšia palácová stavba, chránená dvomi pásmi hradného múru a podkovovitá bašta.

Pohanský hrad (578 m n.m.) je tajomná lávová hora neďaleko slovensko-maďarskej hranice, v srdci Cerovej vrchoviny. Hrad je vlastne pohorie, nad ktorým vládne tajomná atmosféra našich predkov. Najočarujúcejšie sú okrajové čadičové skaliská najvyššieho bodu vrcholu, ktoré dosahujú impozantnú výšku až 30 m. Hrad je výtvorom niekdajšej sopečnej činnosti, ktorá je pre túto lokalitu charakteristická. Na úbočiach sa nachádza veľa bazaltových puklinových jaskýň. Najdlhšia z nich dosahuje dĺžku 182 m.

Hrad je zaujímavý nielen skaliskami, ale prekrásnou okolitou prírodou, ako aj zvyškami kamenných valov pravekého hradiska. Archeologické nálezy potvrdili osídlenie už v raných dejinách. Z južnej strany vrcholovej plošiny Pohanského hradu si môžete užiť aj krásne výhľady na široké a ďaleké okolie Slovenska, ale i Maďarska. Vrchol je Národnou prírodnou rezerváciou.

Rozhľadňa Na Mačacej (460 m n.m.) sa nachádza neďaleko Šomošky v Cérovej vrchovine. Hoci nepatrí k rozhľadňovým velikánom, prináša pohľad na okolie z výšky 8 metrov. Je drevená a má dve podlažia. Poskytuje krásny výhľad na hrad Šomoška, na maďarský hrad Šalgó a jeho okolie, ale i celú pôvabnú Cerovú vrchovinu. V okolí nájdeme ohnisko aj lavičku. Výhľad zaručuje aj umiestnenie samotnej rozhľadne, čím poskytuje tým naozaj krásnu panorámu.

Hrad Šomoška (505 m n.m.) je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. Nachádza sa na severovýchodnej strane hradného kopca a je tvorený z vejára šesťbokých kamenných čadičových stĺpcov. V blízkosti vodopádu môžeme navštíviť aj tzv. kamenné more - veľkú plochu uprostred lesa tvorenú len kameňmi.

V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. V roku 1573 hrad obsadili Osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.

Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny bastión.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Marec 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
      1  3
  4  5  6  7  810
111213141517
18192021222324
252627283031