COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Podskalský Roháč
Dátum konania:
12.10.2019
Cieľ:
Podskalský Roháč - Strážovské vrchy
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Na podporu organizácie podujatia boli použité prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Považská Bystrica, Tesco - Snožek - Podskalský Roháč - Podskalie, kaplnka - Tŕnie - Závadská jaskyňa (potrebná čelovka) - Markušovec - Prečín.

Náročnosť:

stredne náročné, dĺžka trasy: 20 km, prevýšenie: 980 m, čas pochodu: 8:00 h.

Zodpovedný vedúci:

Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky

e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 056 249.


Cieľová oblasť

Cieľ:
Podskalský Roháč

Popis

Podskalie (358 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Súľovských skál v pramennej kotline Pružinky. Pravdepodobne vznik Podskalskej usadlosti spadá do doby, keď Slovensko drancovali Tatári, avšak prvá písomná zmienka o obci sa objavuje až v roku 1330. Medzi prvých vlastníkov obce patrila rodina Lieskovských, začas panstvo Košeca a neskôr prešla do držby viacerých zemepánov.

V roku 1950 mala obec 322 obyvateľov a v súčasnosti iba 126. Príčinou poklesu obyvateľov bola zakázaná výstavba v obci v rokoch 1970 – 1990 a s tým súvisiaci odliv mladých ľudí do okolitých miest. V obci sa nachádza kostol sv. Martina zo začiatku 14. storočia, ktorý bol prestavaný v roku 1750 až 1754 a kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1760.

Podskalský Roháč (720 m.n.) je veľmi zaujímavý bralnatý vápencový masív nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, v južnej časti Súľovských vrchov, nad obcou Podskalie. Masívu dominujú dva výrazné vrcholy - južnejšie sa vypínajúce nižšie z oboch Veľké skaly (628 m n.m.) a severnejšie položený Roháč (720 m n.m.). V jej okolí bola v roku 1993 vyhlásená rovnomenná prírodná rezervácia so zachovalou teplomilnou vegetáciou na vápencovom substráte, kde sa vytvorili prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá, v ktorých sa vyskytuje škála chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín charakteristických pre takýto typ biotopov.

Reliéf v juhozápadnej časti, výstižne nazývanej Osobitá, vytvára skalné mesto s početnými skalnými útvarmi, ako vežami, skalnými rebrami, v ktorých sa miestami nachádzajú otvory typu skalných okien, tunelov, ale aj mohutnými bralami so skalnými i niekoľko metrov vysokými strmými až kolmými stenami. Tieto viacstupňové skalné skupiny podmienili ťažšiu prístupnosť a miestami aj zložitú priechodnosť hrebeňa.

Veľká a Malá Závadská jaskyňa (607 m n.m.) sa nachádzajú na západnom svahu vrchu Skálie, južne od osady Zemianska Závada. Nazývajú sa tiež ako Temné jaskyne. Väčšia z nich, tzv. Veľká Závadská jaskyňa dosahuje úctyhodnú dĺžku 100 m. Jej útroby ukrývajú hodnotnú a esteticky pôsobivú krasovú výzdobu. Nájsť tu možno stalagmity, krátke stalaktity i sintrové jazierka. Steny jaskyne sú zdobené krásnymi sintrovými nátekmi rôznych odtieňov. Jaskyňa je významná i z archeologického a paleontologického hľadiska – boli v nej totiž objavené pozostatky pravekého ľudského osídlenia i kosti dávno vyhynutých živočíchov. Návšteva Veľkej Závadskej jaskyne má dobrodružný charakter. Kvôli úzkym priechodom a nízkym stropom sa treba miestami riadne zohnúť, ba i plaziť. Návštevník musí rátať so zašpinením oblečenia, preto je dobré vziať si na výlet náhradný odev. Takisto treba mať dobrý zdroj svetla, najlepšie čelovku, prípadne i ďalšiu baterku.

Malá Závadská jaskyňa sa so svojou dĺžkou 45 m radí k väčším spomedzi súľovských jaskýň. Vďaka pomerne mohutnej a bohatej sintrovej výzdobe patrí zároveň k ďaleko najkrajším. Jaskyňa predstavuje, podobne ako jej väčšia susedka, ojedinelý typ tzv. klastokrasovej jaskyne vytvorenej v karbonatických zlepencoch. Vďaka tomu má medzi slovenskými jaskyňami osobitný geomorfologický a speleologický význam.

Prečín (332 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Strážovských vrchoch, južnej časti Súľovských vrchov. V chotári obce sa nachádzajú kvapľové jaskyne i niekoľko tzv. skalných miest. Na území obce sa našli sídliskové nálezy halštatskej a púchovskej kultúry, z doby laténskej a rímskej, slovanské z doby veľkomoravskej z 10.-12. storočia. Obec sa spomína v roku 1385.

V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie pôvodne gotický, koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia renesančne upravený, v rokoch 1737-1798 barokovo prestavaný, v 19. storočí prístavba predsiene, baroková kaplnka z roku 1758 upravená koncom 18. storočia. Nad dedinou sa týčil drevený hrad, ktorý dal meno nielen vrchu, ale i celej obci.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Október 2019  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
   1  2  3
  7  8  9101113
141516171820
212223242527
28293031